docx Syndróm vyhorenia sociálnych pracovníkov BURNOUT - Theses

Syndróm vyhorenia sociálnych pracovníkov BURNOUT - Theses   Author:Zlatica Mokráňová | Size:0 | View:485 | Page:2

Univerzita Palackého v OlomouciFilozofická  fakultaKatedra sociológie a andragogiky    Syndrómvyhorenia sociálnych pracovníkovBURNOUT SYNDROME OF SOCIAL WORKERSBakalárska diplomová práca  Zlatica Mokráňová    Vedúca bakalárskej diplomovej práce: Mgr.Božena Gabrišková Olomouc 2010...  
Univerzita Palackého v OlomouciFilozofická  fakultaKatedra sociológie a andragogiky    Syndrómvyhorenia sociálnych pracovníkovBURNOUT SYNDROME OF SOCIAL WORKERSBakalárska diplomová práca  Zlatica Mokráňová    Vedúca bakalárskej diplomovej práce: Mgr.Božena Gabrišková Olomouc 2010         Čestnévyhlásenie  Vyhlasujem, že som túto bakalársku diplomovú prácu vypracovala samostatnea použila v nej iba literatúru a ostatné zdroje, ktoré uvádzamv zozname použitej literatúry a prameňov na konci práce.          .............................................  ZlaticaMokráňová   VBánovciach nad Bebravoudňa 31.marca 2010                  Poďakovanie  Touto cestou sa chcem poďakovať sociálnym pracovníkomz ÚPSVaR v Partizánskom a detašovanom pracoviskuv Bánovciach nad Bebravou za ochotu a ústretový prístup v súvislostis úprimným vypĺňaním dotazníkov. Rada by som tiež vyslovila poďakovanie ajMgr. Božene Gabriškovej za cenné rady, usmernenia a odbornú pomoc soštatistickým spracovaním dát v empirickej časti mojej bakalárskejdiplomovej práce.  anotácia Cieľom bakalárskejdiplomovej práce „Syndróm vyhorenia sociálnych pracovníkov“ bolo zistiť mieruvyhorenia sociálnych pracovníkov na ÚPSVaR Partizánske a načrtnúť možnosti jehozvládania a eliminácie za pomoci vnútorných (zvládanie) aj externých(podmienky prostredia) zdrojov. Empirický výskum bol realizovaný na vzorke sociálnychpracovníkov – štátnych zamestnancov. Údaje som získala z dotazníkademografických údajov, MBI a spracovala štatistickými testami programomSPSS. Štatisticky významné rozdiely v skúmanej skupine celkovo somnezistila. Napriek tomuto faktu získané poznatky môžu v praxi prispieť kskvalitneniu poskytovania sociálnych služieb a zlepšeniu prístupusociálneho pracovníka ku klientovi.  Kľúčovéslová: syndrómvyhorenia, sociálny pracovník.  annotation The aim of bachelor diploma work “Burnout syndrome of socialworkers” was to evaluate the level of “burnout” of social workers at ÚPSVaRPartizánske and to suggest possibilities of controlling and eliminating it,with the help of internal (controlling) as well as external (environmentalpossibilities) resources. Empiric research was realized on a sample group ofsocial workers – government employees. The data was obtained from an enquiryabout demographic data, MBI and processed with statistical tests with SPSSprogram. Statistically relevant differences in the sample group overall weren’tdetected. Even though the gathered data can contribute in praxis with improvingthe quality in providing social services and improved approach of the socialworker towards the clients.Key words: burnout syndrome, social workers.OBSAHÚVOD.. 91 SYNDRÓM VYHORENIA.. 111.1 Vymedzenie pojmu syndróm vyhorenia. 111.2 Syndróm vyhorenia a iné negatívne psychickéstavy. 121.2.1 Burnout a stres. 131.2.2 Burnout a depresia. 131.2.3 Burnout a neuróza. 131.2.4 Burnout a chronický únavový syndróm.. 141.3 Rizikové faktory. 141.3.1 Profesia ako rizikový faktor 151.3.2 Rizikové pracovné podmienky. 161.3.3 Rizikové charakteristiky osobnosti 181.4 Symptómy. 191.5 Štádia. 201.6 Diagnostika. 232 SOCIÁLNY PRACOVNÍK.. 252.1 Sociálny pracovník v pomáhajúcej profesii 252.2 Osobnosť sociálneho pracovníka. 272.3 Profesia sociálneho pracovníka a pracovný stres. 283 PREVENCIA SYNDRÓMU VYHORENIA.. 303.1. Vnútorná prevencia. 303.1.1 Vnímanie, reakcia na stres a jehozvládanie. 323.1.2 Organizácia práce a času. 333.1.3 Psychohygiena. 363.2 Externá prevencia. 363.2.1 Prevencia zo strany zamestnávateľa. 373.2.2 Pracovné prostredie. 383.2.3 Supervízia. 393.2.4 Sociálna opora. 403.2.5 Oblasť zdravého životného štýlu. 424 EMPIRICKÁ ČASŤ. 444.1 Cieľ výskumu. 444.2 Úlohy výskumu. 444.3 Formulácia hypotéz výskumu. 454.4 Metodika výskumu. 464.4.1 Vlastný dotazník na zistenie demografických údajov. 464.4.2 Metóda MBI 474.5 Charakteristikavýskumnej vzorky. 494.5.1 Sociálne údaje o probandoch. 494.6 Priebeh výskumu. 524.7 Výsledky výskumu. 524.7.1 Výsledky skúmania burnout vzhľadom na dĺžku praxe. 544.7.1.1 Depersonalizácia vzhľadom na dĺžku praxe(H1, H3) 544.7.1.2 Emocionálne vyčerpanie vzhľadom na dĺžku praxe(H2) 574.7.1.3 Znížená pracovná výkonnosť vzhľadom na dĺžkupraxe (H4) 594.7.2 Výsledky skúmania burnout vzhľadom na vek. 634.7.2.1 Emocionálne vyčerpanie vzhľadom na vek (H5) 634.7.2.2 Depersonalizácia vzhľadom na vek (H6) 654.7.2.3 Znížená pracovná výkonnosť vzhľadom na vek (H7) 664.8 Diskusia. 684.9 Odporúčania pre prax. 72ZÁVER.. 74ZOZNAM BIBLIOGRAFIE.. 76PRÍLOHY.. 80 ZOZNAMTABULIEK A GRAFOV Tabuľka 1 Vrátené dotazníky z hľadiskapríslušnosti k ÚPSVaR.. 49Tabuľka 2 Skupiny probandov vzhľadom na prax a vek. 51Tabuľka 3 Prehľad dosiahnutých výsledkov škály emočnéhovyhorenia, depersonalizácie a pracovnej výkonnosti 53Tabuľka 4 Pohľad na psychické vyhorenie z hľadiskaindividuálnych úrovní 53Tabuľka 5 Pohľad na jednotlivé položky depersonalizácievzhľadom a prax. 55Tabuľka 6 Pohľad na jednotlivé položky depersonalizácievzhľadom na prax s použitím One-Way ANOVA  55Tabuľka 7 Porovnanie skupín z hľadiska praxe v položkáchdepersonalizácie - signifikantné rozdiely v odpovediach na jednotlivé otázky. 56Tabuľka 8 Pohľad na jednotlivé položky emočnéhovyčerpania vzhľadom na prax  57Tabuľka 9 Pohľad na jednotlivé položky emocionálnehovyčerpania vzhľadom na prax s použitím One-Way ANOVA  59Tabuľka 10 Pohľad na jednotlivé položky zníženejpracovnej výkonnosti vzhľadom na prax  60Tabuľka 11 Pohľad na jednotlivé položky pracovnejvýkonnosti vzhľadom na prax s použitím One-Way ANOVA  61Tabuľka 12 Porovnanie skupín z hľadiska praxe -signifikantné rozdiely v odpovediach na jednotlivé otázky  62Tabuľka 13 Pohľad na jednotlivé položky emocionálnehovyčerpania vzhľadom na vek  63Tabuľka 14 Pohľad na jednotlivé položky emocionálnehovyčerpania vzhľadom na vek s použitím One-Way ANOVA.. 64Tabuľka 15 Pohľad na jednotlivé položky depersonalizácievzhľadom na vek. 65Tabuľka 16 Pohľad na jednotlivé položky depersonalizácievzhľadom na vek s použitím One-Way ANOVA  66Tabuľka 17 Pohľad na jednotlivé položky zníženejpracovnej výkonnosti vzhľadom na vek  67Tabuľka 18 Pohľad na jednotlivé položky pracovnejvýkonnosti vzhľadom na vek s použitím One-Way ANOVA  68  Graf 1 Vrátené dotazníky z hľadiska zastúpeniapohlavia..........................50ÚVOD   Žijemev spoločnosti, v ktorej sa zvyšuje životné tempo, požiadavky na výkonv zamestnaní, kladie sa dôraz na zvyšovanie kvalifikačných predpokladov,ak chce človek uspieť v konkurencii. Mnohí sú z toho dôvodu podneustálym tlakom, zameriavajú sa na dosiahnutie vysokých cieľova nepripúšťajú si možnosť, že by mohli zlyhať. Pôvodné nadšeniez napĺňania ideálov, plánov a sebarealizácie sa tak mení na postupné„vyhasínanie“. Dopad svetovej hospodárskej krízy sa prejavil aj v našompartizánsko-bánovskom regióne, kde sa miera nezamestnanosti v roku 2009zdvojnásobila.[1] Sociálni pracovníci na úradoch, práce sociálnych vecía rodiny prichádzajú denno-denne do styku s klientmi, čo sa ocitliv nepriaznivom životnom období a hľadajú z nej východisko.Klientov pribúda, zvyšujú sa požiadavky na profesionálny pracovný výkonpomáhajúceho. Zároveň sú pracovníci zaťažení neúmernou, a v porovnaníso sociálnou pomocou konkrétnym ľuďom, zbytočnou administratívnou činnosťou. Psychologička Andrea Beňušková hovorí, že syndróm vyhorenia sa obvyklespája s profesiami, ktoré sú náročné na komunikáciu a empatiu. Nie je tostav, ktorý prichádza v priebehu týždňa alebo mesiaca. Je to dôsledokdlhodobého niekoľkoročného procesu a súvisí s jednostrannýma prehnaným nasadením bez adekvátneho oddychu, bez dovoleniek. Tí, ktorína začiatku sršali optimizmom sa stávajú postupne cynickými.[2]Cieľom mojej bakalárskej diplomovej práce „Syndróm vyhorenia sociálnychpracovníkov“ je zistiť mieru vyhorenia sociálnych pracovníkov na Úrade práce,sociálnych vecí a rodiny Partizánske, kde som si počas praxe všimladepersonalizáciu niektorých zamestnancov. Práca je spracovaná v teoreticko-empirickej rovine a rozdelená doštyroch kapitol. Tri kapitoly sa zameriavajú na teóriu a štvrtá na výskum.Práca je doplnená prílohou. V prvej kapitole sa venujem vymedzeniu pojmu syndrómu vyhorenia.Následne porovnávam tento stav s ostatnými negatívnym psychickými stavmi,popisujem rizikové faktory, symptómy, štádiá a diagnostiku. Jej účelom jepostaviť teoretický základ problematiky, ktorú skúmam. Predostieram poznatky,na základe ktorých sociálny pracovník môže rozpoznať, či sa nachádzav stave syndrómu vyhorenia. V druhej kapitole približujem osobnosť a profesiu sociálnehopracovníka, z ktorých väčšina vníma svoju prácu nielen ako zamestnanie,ale aj ako poslanie. V tretej kapitole somsi vytýčila úlohu načrtnúť možnosti zvládania a eliminácie syndrómuvyhorenia za pomoci vnútorných, teda osobnostných, aj externých zdrojovv podobe podmienok prostredia. V štvrtej kapitole vymedzujemcieľ, úlohy a hypotézy výskumu. Empirický výskum je realizovaný na vzorkesociálnych pracovníkov pracujúcich v štátnej správe. Údaje som získalaz dotazníka demografických údajov, Maslach Burnout Inventory (MBI)a spracovala štatistickými testami programom SPSS. Po metodikea charakteristike výskumnej vzorky popisujem samotný priebeh a výsledky.1 SYNDRÓM VYHORENIA   Syndrómvyhorenia je fenomén ľudskej činnosti pojmovo vymedzený v polovicisedemdesiatych rokov minulého storočia. Za posledných 30 rokov výskumu sa stalvýrazne sledovanou veličinou na celom svete. A je dôležitý dôvod sa nímzaoberať minimálne z troch hľadísk: Ø Z pohľadu klienta, ktorý - najmäu pracovníkov pomáhajúcich profesií - ocení vľúdny a ústretovýprístup k jeho problémom namiesto necitlivého a chladného odvrkovania. Ø Z pohľadu konkrétneho postihnutého človeka,ktorému spôsobuje celý rad problémov v psychickej, fyzickej aj sociálnejrovine. Ø Z pohľadu zamestnávateľa pre neefektívnosťa slabú výkonnosť zamestnancov, ich práceneschopnosť a fluktuáciu.  1.1Vymedzenie pojmu syndróm vyhoreniaTermín burnout,resp. syndróm vyhorenia (vypálenia, vyhasnutia a podobne) prvý použilpsychoanalytik H. Freudenberger a následne sa ním zaoberala sociálnapsychologička Ch. Maslach. Tento stav telesného, psychického (v rovinementálnej a emocionálnej) aj duchovného vyčerpania bol však známy užv dobách starovekého Grécka.[3]On ho však pomenoval. Syndróm vyhoreniamá mnoho definícií. K najčastejšie citovaným autorom sa radia: Ch.Maslach, C. Cherniss, A. Pines, E. Aronson, H. Sek, R. T. Golombiewski, J.Esteve, J. Edelwich, R. L. Iwanicki, E. F. Schwab Ch. Kyriacou, H.Freudenberger, B. Farber a mnoho iných. V českej literatúre som sa stretlas autormi J. Křivohlavý, V. Kebza, I. Šolcová, M. Jeklová, E.Reitmayerová, K. Kopřiva, T. Tošnerová a iní. Väčšina definíciísa v rôznych aspektoch líši, majú však podľa môjho názoru tieto spoločné charakteristiky:Ø je to psychický stav,zážitok vyčerpania,Ø vyskytuje sa najmäv profesiách, ktorých náplňou je práca alebo kontakt s ľuďmi,Ø príznaky vyhorenia saprejavujú v psychickej, citovej, sociálnej aj fyzickej rovine,Ø je dôsledkom chronickéhostresu. Vzhľadomk charakteru mojej práce, uvádzam definíciu O. Matouška zo Slovníkasociální práce.„Syndróm vyhorenia je súbor príznakov vyskytujúcich sau pracovníkov pomáhajúcich profesií a je odvodzovaný z dlhodobejnekompenzovanej záťaže, ktorú prináša práca s ľuďmi. Tento stavpsychického i celkového vyčerpania sprevádzajú pocity beznádeje, obávi zlosti. Pracovná motivácia klesá, výkon sa zhoršuje a klesásebavedomie. Správanie sa ku klientom je poznačené odstupom, dôrazom napravidlá a disciplínu, na formálnu stránku, na racionalitu a objavujúsa aj odmietavé alebo negatívne postoje.“ [4] 1.2 Syndróm vyhorenia a inénegatívne psychické stavyMnoho ľudí sasťažuje na únavu, stres, depresiu a často si neuvedomujú, že môže ísť o syndrómvyhorenia. Burnout je zaradenýv Medzinárodnej klasifikácii chorôb pod kódom Z73.0 a nachádza sa v kapitole- Problémy súvisiace s ťažkosťami so zvládnutím života.[5] V nasledujúcichriadkoch uvádzam jeho diferenciálnu diagnostiku od iných negatívnychpsychických stavov.  1.2.1 Burnout a stres[6]Spoločným znakom týchto stavov je: napätiemedzi požiadavkami kladenými na človeka a jeho možnosťami na ich zvládanie.Rozdielnymi sa javia v bode, kedy stres môže, ale nemusí, prechádzať do fázycelkového vyčerpania. Ak je práca zmysluplná a prekážky sú zvládnuteľné,potom k vyhasnutiu nedochádza. Burnout sa vyskytuje iba u ľudí, ktorímajú vysoké ciele a vysoké očakávania.Zhrnutie: Burnout jedôsledkom dlhotrvajúceho pracovného stresu. 1.2.2 Burnout a depresia[7]Spoločným znakom týchto stavov sú: únava, znižujesa nálada, koncentrácia, sebavedomie a dochádza k poruchám spánku. Rozdiel je v tom, že depresia je sezónna(napríklad takzvaná zimná depresia) a burnout je viazaný na zamestnanie. Vyhorenýčlovek hľadá príčinu svojho stavu okolo seba a depresívny naopakv sebe. Navyše depresia a dá sa liečiť farmakologicky na rozdiel odburnoutu. Zhrnutie: Depresia môže byť len súčasťouburnoutu.  1.2.3 Burnout a neuróza[8]Spoločným znakom týchto stavov je: úzkosť, beznádej,znížené sebavedomie, zvyšuje sa citlivosť na stres a dochádzak poruchám spánku. Podobne ako v porovnaní vyhoreniaa depresie, aj v tomto prípade burnout na rozdiel od neurózy viazanýna zamestnanie. Zhrnutie: To, čo prežíva človek priexistenciálnej neuróze, to môže sociálny pracovník zažiť na konci procesuvyhorenia.  1.2.4 Burnout a chronickýúnavový syndróm[9]Spoločným znakom týchto stavov je: únava i pomalej záťaži, porucha koncentrácie a spánku. Rozdiely: Príčiny syndrómu vyhorenia sú jasné,na rozdiel od príčiny chronického únavového syndrómu a prejavujú sa ajv iných rovinách (emocionálne vyčerpanie, depersonalizácia) okremoslabenia telesnej schránky a slabej výkonnosti. Podobne akou predchádzajúcich negatívnych psychických stavov rozdiel je vo viazaní syndrómuvyhorenia na zamestnanie. Zhrnutie: Burnout sa nespája iba s oslabenímimunity ako chronický únavový syndróm.  1.3 Rizikové faktoryV tejto teoretickej časti práce sa venujem popisu príznakovsyndrómu vyhorenia z viacerých uhlov pohľadu. Rizikové faktorymôžu byť vonkajšie a vnútorné. Medzi vonkajšie rizikové faktory patriapracovné podmienky, rodina, spoločnosť, profesia. K vnútorným rizikovýmfaktorom sa priraďujú osobnostné predpoklady. Niektorým z rizikovýchfaktorov sa podrobnejšie venujem v nasledujúcich riadkoch.[10] 1.3.1Profesia ako rizikový faktorV tejto častiuvádzam prehľad niektorých pomáhajúcich profesií, ktoré sú najohrozenejšiez hľadiska syndrómu vyhorenia[11]:Ø lekári, zdravotné sestrya ďalší zdravotnícki pracovníci,Ø psychológoviaa psychoterapeuti,Ø sociálni pracovníci,Ø učitelia všetkých stupňov škôl,Ø poštoví zamestnanci,Ø dispečeri záchrannej služby, dopravy,Ø policajti,Ø právnici, advokáti,Ø väzenský personál,Ø funkcionári v oblasti štátnej správy, politici,manažéri,Ø poradcovia a informátori,Ø úradníci v štátnej správe, v bankách,Ø kňazi a rádové sestry.   Vyhoreniesa týka hlavne pracujúcich v oblasti, kde sa očakáva vysokázainteresovanosť a angažovanosť.[12]Podľa uvedenéhoprehľadu k rizikovým profesiám patrí aj profesia sociálnej práce, ktorá jefeminizovaná. Sociálne pracovníčky sú zároveň manželky, matky, gazdinky. Keď sak tomu pridruží ešte aj nevyhnutnosť zvyšovania kvalifikácie pod hrozbouprepustenia z práce, strach zo straty zamestnania, rodinné problémy,perfekcionisticky nastavená osobnosť a cesta k vyhoreniu je otvorená.Najskôr sa objaví vyčerpanosť, ktorú vystrieda ľahostajnosť, izoláciaa znížená výkonnosť.[13]K rizikových skupinám je potrebné zaradiť aj na absolventov škôl.Křivohlavý sa odvoláva na Chernissa, ktorý upozorňuje na výskyt psychickéhovyhorenia u vysokoškolákov, ktorí nastupujú po škole do zamestnania.Uvedený autor zistil, že mladí ľudia asi po šiestich mesiacoch praxe získavajúnegatívne pocity z nemožnosti presadiť niečo nové, z pretrvávaniapracovných stereotypov, z nemožnosti zmien, z nedostatku pracovného elánuu ostatných spolupracovníkov. V dôsledku toho absolventi rýchlostrácajú nadšenie.[14]Otázkou, či služobne a vekovo mladší sociálni pracovníci rýchlo stratianadšenie a vyhoria, sa zaoberám v empirickej časti mojej práce.  1.3.2Rizikové pracovné podmienky  V tejtostati uvádzam niektoré z rizikových faktorov z hľadiska zamestnania a organizáciea postrehy z praxe konkrétnych sociálnych pracovníkov na úradoch práce,sociálnych vecí a rodiny.   Rizikovéfaktory z hľadiska zamestnania a organizácie práce podľa Jekloveja Reitmayerovej[15]:Ø dlhodobé a opakované jednanie s ľuďmi,Ø nedostatok personálu, času, finančnýchprostriedkov, odborných skúseností,Ø nedostatok oddychu v priebehu práce, príliš mnohopracovných úloh, ktoré majú byť zvládnuté, pracovné preťaženie,Ø nedostatok ocenenia zo strany vedenia či klientov,Ø príliš náročné pracovné podmienky,Ø príliš náročné pracovné termíny či pracovnékvalitatívne a kvantitatívne požiadavky,Ø pracovná rutina.  Kollárikováhovorí, že výkon práce sociálnych pracovníkov je často limitovaný nedostatočnýmčasovým priestorom, počet zamestnancov sa znížil, a to všetko zaprebiehajúceho zvyšovania vzdelania mnohých zamestnancov a zvyšovanianezamestnanosti. Pomedzi to sa stáva, že ich práca býva „kropená“ spŕškamihnevu a nepríjemného jednania zo strany klientov prostredníctvomtelefonátov, písomných podaní, či priamo ich osobou návštevou v našejinštitúcií. Toto všetko predstavuje psychickú záťaž, čo sa môže prejaviťv osobných, v rodinných vzťahoch aj v oblasti zdravia sociálnychpracovníkov.[16]  Danišováuvádza, že absencia pozitívnej spätnej väzby zo strany klienta, napríklad pripružnom a flexibilnom vybavovaní žiadostí o sociálnu pomocv krízových situáciách pôsobí na psychický stav negatívne. Nespokojnosťobčanov sa vyskytuje v súvislosti s[17]:Ø nepružnosťou pri vybavovaní,Ø nemožnosťou poskytovania príspevku,Ø výškou peňažných príspevkov,Ø vykonávaním kontroly opodstatnenosti ichposkytovania.Uvedená nespokojnosť následne vyvolávanepriaznivú odozvu pri budovaní prestíže a rešpektu sociálneho pracovníkanielen zo strany klientov, ale i úradov, inštitúcií, spoločnosti, ajprostredníctvom komerčných masmédií, práca podlieha nespravodlivej kritikea znevažovaniu. Sociálny pracovník je vystavený neustálemu stresu, akoi formám skrytého vydierania a znevažovania, nie je chránený protiútokom a neprimeraným reakciám predovšetkým agresívnych a duševnechorých klientov.[18]V súvislosti sosociálnou pomocou prostredníctvom úradov práce sa hovorí o nadmernejbyrokracii. Pritomadministratívno–evidenčné činnosti, ich následné spracovanie vedúk obmedzovaniu možného zneužívania sociálnej pomoci a vznikupodvodov, najmä pri poskytovaní peňažného príspevku.[19]Súhlasím s tvrdením Paučíkovej v tom, že dokumentácia nie jeprázdna byrokracia. Umožňuje totiž pružné riešenie sociálneho problému inýmsociálnym pracovníkom a je určená aj na spracovanie štatistických údajov. Dokumentovanieje významné aj z hľadiska zisťovania efektívnosti postupov a metódsociálnej práce a potrieb konzultácie s odborníkmi napríkladz referátov poradensko–psychologických služieb a podobne.[20] 1.3.3Rizikové charakteristiky osobnostiSvoju úlohu v oblasti rizikových faktorov vedúcich k syndrómuvyhorenia zohrávajú aj osobnostné dispozície. Každý zvláda stres inak. Jeprežívaný subjektívne.[21]Mnoho ľudí dnes žije v presvedčení, že „čo si neurobia sami, tonemajú“, alebo že, „to nikto neurobí tak dobre ako oni“.[22] Súhlasím s Kallwass, že náchylnejšie na „vypálenie“ sú takzvanézáťažové typy (perfekcionisti), ľudia s narušením vlastného pocitu hodnotya potom všetci tí, čo nehospodárne nakladajú so svojimi telesnýmia duševnými rezervami.[23]V kolotoči každodenných povinností – práca, rodina, domácnosť samôžu vyskytnúť rôzne nepriaznivé okolnosti ktorých výsledkom je stres. Millerovása vo svojom článku „Telo v zajatí stresu“ odvoláva na psychologičkuBlanku Erbenovú, kde uvádza, že zvlášť s pribúdajúcim vekom ľudia ťažkoznášajú zmeny a narušenie stereotypu. To vedie k nadprodukciistresových hormónov. Tie síce majú aj stimulujúci účinok, lenže stres je možnodobrý sluha, ale zlý pán.[24]A keď stres pôsobí dlhodobo dochádza k vyhoreniu.   Nazáklade uvedeného usudzujem, že vekovo a služobne starší sociálnipracovníci pod neustálym pôsobením stresu podľahnú syndrómu vypálenia podstatneľahšie ako mladší, čo sledujem aj vo výskumnej časti mojej práce.  1.4 Symptómy Človek, ktorý upadá do stavu psychického vyhorenia, prežíva množstvonegatívnych citových stavov a ubíjajúcich myšlienok. Cíti sa telesne aemocionálne vyčerpaný. Môže tvrdiť, že je „na smrť unavený“. Cíti sa, akoby bolchorý, no bez konkrétnych príznakov choroby. Kallwass uvádza, že syndrómvyhorenia sa môže prejaviť približne 130 najrozmanitejšími symptómami vduševnej a telesnej rovine.[25]V tejto podkapitole sa venujem popisu niektorých príznakovsyndrómu vyhorenia z viacerých uhlov pohľadu. Podľa Křivohlavého môžeme príznaky rozdeliť aj na subjektívne (veľkáúnava, znížené sebahodnotenie, nesústredenosť, podráždenosť) a objektívne (niekoľkomesiacov trvajúca znížená pracovná výkonnosť).[26]Ďalej uvádzam príznaky syndrómu vyhorenia podľa Kebzy a Šolcoveja to podľa toho, ktorej oblasti sa týkajú[27]:Symptómy v psychickej oblastiØ Pocit, že vynaloženým úsilím človek nedosiahnepožadovaný efekt.Ø Výrazný pocit vyčerpania v emocionálneja kognitívnej oblasti, strata motivácie a expresívne popisovaná únavav rozpore so sploštenou emocionalitou. Ø Utlmenie aktivity, spontaneity, kreativity,iniciatívy a invencie. Ø Depresívna nálada, pocity smútku, frustrácie,bezvýchodiskovosti, márnosť vynaloženého úsilia bez zmysluplnosti. Ø Presvedčenie o vlastnej bezcennosti hraničiaceaž s bludmi. Ø Negativizmus, cynizmus k pacientom, klientom,zákazníkom. Ø Pokles až strata záujmu o témy súvisiace s profesiou,negatívne hodnotenie inštitúcie. Ø Sebaľútosť, nedostatok uznania. Ø Podráždenosť a niekedy tiež interpersonálnasenzitivita. Ø  Obmedzeniečinnosti na rutinné postupy, stereotypné frázy a klišé.Symptómy vo fyzickej oblastiØ Stav celkovej únavy organizmu, apatia, ochabnutosť.Ø Rýchla únava po krátkych etapách relatívneho zotavenia.Ø Vegetatívne problémy: bolesti v hrudníku,zažívacie problémy.Ø Nešpecifikované bolesti hlavy. Ø Poruchy krvného tlaku.Ø Bolesti vo svaloch. Ø Pretrvávajúce napätie. Ø Zvýšené riziko vzniku rozličných závislostí. Ø Zásahy do rytmu, frekvencie a intenzity fyzickejaktivity.Symptómy v sociálnej oblastiØ  Celkový útlm sociability, nezáujemo hodnotenie zo strany iných.Ø  Výrazná tendencia redukovať kontakts klientmi, kolegami, spolupracovníkmi z profesionálnej oblasti. Ø  Nechuť k vykonávanej profesiia všetkému, čo s ňou súvisí. Ø  Nízka empatia zvlášť u týchs pôvodne vysokou empatiou.Ø  Konkrétne-operačný štýl myslenia.Ø  Postupne narastanie konfliktov s okolím. 1.5 ŠtádiaSyndróm vyhoreniaje pomerne dobre preskúmaný jav. Počet fáz, ktoré psychológovia v procesevyhorenia vyčlenili, je rôzny. Ich koncepcie majú spoločné to, že syndrómvyhorenia chápu ako proces a nie konečný stav. Následne uvádzam niektoréz nich. Najjednoduchším modelom je štvorfázový modelChristiny Maslach[28]:1.  Nadšenie a preťažovanie sa.V prvej fáze saobjavuje idealistické nadšenie, zaujatie pre vec, tendencia „rozdať sa“a dlhodobé preťažovanie sa. 2.  Emocionálne a fyzické preťaženie.V druhej fáze sapostupne rozvíja psychické aj fyzické vyčerpanie. 3.  Dehumanizácia druhých ľudí ako ochrana pred vyhorením.V tretej fázenastáva postupné zbavovanie sa ľudskosti voči klientom, práci, všetkému, čosúvisí s profesiou a táto dehumanizácie je obrannou reakciou predďalším vyčerpaním. 4.  Stavanie sa proti všetkým a proti všetkému – vyhorenie.Posledné štvrtéterminálne štádium sa prejavuje totálnym vyčerpaním, silným negativizmom,nezáujmom a ľahostajnosťou. Christina Maslach je jednou z významnýchautoriek, ktoré sa zaoberajú syndrómom vyhorenia. Okrem teoretických prác natému burnout je autorkou Maslach Burnout Inventory a jej metódu využívamaj v rámci mojej práce, v jej empirickej časti. Etapy syndrómu vyhorenia môžu byť rôzne v závislosti od konkrétnehoprípadu. Vplýva na ne rad okolností. Napríklad Kallwass, ktorá sa vo svojejknihe zaoberá prípadovými štúdiami, popisuje tieto štádiá syndrómu vyhorenia[29]: 1. Musím obstáť!V prvej etape sa prejavuje riziko osobnostnej charakteristiky. Bojnamiesto oddychu a dôvery v budúcnosť zakorenený už v detstve. 2. Zosilnené úsilie.V druhej etape dominuje práca od rána do večera bez oddychu,zvyšovanie nasadenia. 3. Zanedbávanie vlastnýchpotrieb.V tretej etape nastáva opomínanie voľnočasových aktivít, odpočinku, pasívnyoddych pred televíznou obrazovkou bez pestovania osobných záľub. 4. Potlačenie konfliktov.V štvrtej etape nastáva potláčanie podráždenosti a hnevuv snahe vyhnúť sa rodinným hádkam. 5. Prehodnotenie.Jedinou hodnotou v piatej etape sa stáva heroické úsilie vydržať zakaždú cenu. Iné hodnoty sú popierané. Do popredia vystupuje nekomunikatívnosťo vážnejších témach a vyhýbanie sa emocionálnej komunikácii aspoločenskému kontaktu. 6. Popieranie problémov.Šiestu etapu charakterizuje výrok: „Všetko je v poriadku, len mámveľa práce!“7. V ústraní.V siedmej etape dochádza k vytváraniu odstupu, ktorý sazväčšuje. 8. Viditeľné zmeny správania.V ôsmej fáze sa dochádza k depresii, únave, vyčerpaniua rôzne psychosomatické problémy. 9. Depersonalizácia.V deviatej fáze postihnutý človek nedokáže adekvátne vnímať seba anidruhých. Tvrdí, že „necíti“. Stráca vzťah k ostatným ľuďom, aj rodinnýmpríslušníkom. Objavujú sa sklony k cynizmu, sarkazmu alebo utláčania. 10.  Vnútorná prázdnota.Desiatu fázu charakterizuje nezmyselnosť, prázdnota, vyhasnutie. Nietsily na radosť zo života. 11.  Depresia.„Klaun alebo živá mŕtvola?“ „Žijem alebo len existujem?“ Prejavyv jedenástej fáze môžu byť veľmi rozmanité. 12.  Úplne vyčerpanie.V dvanástej fáze, ak postihnutý človek ignoruje predchádzajúcevarovné signály, vypovie telo a dostaví sa „prekvapivo“ choroba fyzická.   Tietonačrtnuté etapy sa týkajú najmä tých sociálnych pracovníkov, ktorí si nedokážustanoviť hranice. Nenaučili sa povedať „nie“ a sú presvedčení, že sa môžudonekonečna altruisticky rozdávať pre druhých.   V nasledujúcejpodkapitole sa venujem diagnostike syndrómu vyhorenia.  1.6 DiagnostikaBurnout sa diagnostikuje dotazníkovými metódami zameriavajúcimi sa nazákladné prejavy vyhorenia: Maslach Burnout Inventory (MBI)[30] Jej autorkami sú Maslach a Jackson. Je celosvetovonajrozšírenejšia a najpoužívanejšia dotazníková metóda. Dotazník bolpodrobený faktorovej analýze a jej záverom bolo, že metóda zisťuje trifaktory: 1. EE – emotional exhaustion (emocionálnevyčerpanie)Táto zložka je považovaná za základnú zložkusyndrómu vyhorenia. Prejavuje sa stratou chuti do života, nedostatkom sílk akejkoľvek činnosti, stratou motivácie pre činnosť a podobne.Nastupuje v procese vyhasínania ako prvá a je najsmerodajnejšímukazovateľom prítomnosti vyhorenia. 2. DP – depersonalisation (depersonalizácia)Druhý faktor syndrómu vyhorenia sa prejavujestratou úcty k druhým ľuďom ako k ľudským bytostiam. Zreteľne saprejavuje u tých ľudí, ktorí sú často vo vzájomnom kontakte s inýmiľuďmi. Sociálni pracovníci majú silnú reciprocitu od klientov, ktorým sa venujú.Keď sa im nedostáva kladnej odozvy, začínajú sa k iným správať cynicky. Kukoncu procesu môže dôjsť až k dehumanizácii osôb, s ktorými pracujúa s ktorými potom jednajú ako s neživými predmetmi. 3. PA – personal accomplishment (zníženáosobná výkonnosť)Tretí faktor sa viaže k spokojnosti sosebou. Zodpovedá fáze vyhorenia, kedy sociálny pracovník vníma silný nepomervynaloženej snahy a pracovného výkonu. Dotazník MBI a jeho teoretický rámec využívamv rámci tejto práce. Burnout Measure Inventory[31]Jej autori sú A. Pines a E. Aronson. Ide osamoobslužný dotazník. Má 21 výrokov, ktoré merajú tri rôzne roviny jednéhopsychického javu: pocit telesného, emocionálneho a psychického vyčerpania. Mávysokú mieru zhody pri opakovaní po uplynutí jedného až štyroch mesiacov a tiežvysokú mieru zhody medzi údajmi, kedy sa človek hodnotí sám a kedy ho meria niekto,kto ho pozná.Křivohlavý uvádza ďalšie premenné, ktorévykazujú dobrú mieru zhody s dotazníkom BM[32]:Ø Spokojnosť v práci, s vlastným životom a sám/samaso sebou; čím vyššia bola výsledná hodnota BM, tým vyššia bola nespokojnosť konkrétnehočloveka samého so sebou a s vlastným životom.Ø Fluktuácia v zamestnaní – čím vyššia hodnota BM, týmčastejšie daný človek uvažoval o odchodne zo zamestnania, prípadneodišiel. Ø Somatické problémy – bolesti hlavy, chrbta, zátylku,žalúdka, strata chuti do jedla, a podobne. Čím vyššie skóre BM, tým častejšieuvádza somatické problémy.Ø Množstvo vypitého alkoholu - čím vyššia je hodnotaBM, tým vyššia je aj priemerná konzumácia alkoholu.Ø Pocity beznádeje merané škálou A.T.Becka,S.Weismana, D.Lestera a L.Trexlera. Čím vyššie je dosiahnuté skóre v BM, tým vyššiaje miera beznádeje.Podľa Kebzy a Šolcovej faktorové analytické štúdiepotvrdili, že všetky položky sýtia jeden faktor, a tým je vyčerpanie.[33]2 SOCIÁLNYPRACOVNÍK V tejto kapitole predstavujem pomáhajúcu profesiu, sociálnu prácu asociálneho pracovníka. Považujem za potrebné informovať o sociálnompracovníkovi a jeho profesii, nakoľko títo sú objektom môjho výskumu. Podľa Matouška je sociálna práca nástrojom sociálnej služby a jejprostredníctvom sa realizuje. Sociálne služby sú štátne a neštátne.[34] Táto prácaje zameraná na výskum syndrómu vyhorenia u sociálnych pracovníkov v štátnychslužbách.[35]Z hľadiska výkonu administratívnej práce vykonávajú štátnu správuv súlade s platnými právnymi predpismi. Z hľadiska napĺňaniapotrieb klienta využívajú a uplatňujú množstvo rôznych nástrojova princípov sociálnej práce. Jeden princíp je však pri všetkých prístupochrovnaký, je to princíp ľudskosti, ktorý je dostupný všetkým a nevyžaduježiadne odborné štúdium.[36] 2.1 Sociálny pracovník v pomáhajúcej profesiiCieľom pomáhajúcich profesií jeinštitucionalizované poskytovanie sociálnej podpory. Zo širšieho hľadiska k pomáhajúcimprofesiám patrí: medicína, psychológia, pedagogika a sociálna práca. Napracovníkov pomáhajúcich profesií sa kladú špecifické nároky ako: fyzickáa psychická zdatnosť, inteligencia, príťažlivosť pre klientov,dôveryhodnosť, komunikačné schopnosti a empatia.[37]Stotožňujem sa s definíciou sociálnej práce Matouška, ktorý hovorí:„Sociálna práca jespoločensko-vedná disciplína aj oblasť praktickej činnosti, ktorých cieľom jeodhaľovanie, vysvetľovanie, zmierňovanie a riešenie sociálnych problémov –chudoby, zanedbanie výchovy detí, diskriminácia určitých skupín, delikvenciamládeže, nezamestnanosť a iné. Sociálna práca sa opiera jednak o rámecspoločenskej solidarity a jednak o ideál naplňovania individuálnehoľudského potenciálu.“ [38]Riešením sociálnych problémov sav modernej spoločnosti zaoberajú práve sociálni pracovnícia náročnejšie problémy posúvajú špecializovaným odborníkom. Tvoria akýsistyčný bod v rámci siete pomáhajúcich profesií.[39]Podľa definície O. Matouška:„Sociálnipracovníci pomáhajú jednotlivcom, rodinám, skupinám i komunitám dosiahnuťalebo navrátiť spôsobilosť k sociálnemu uplatneniu. Okrem toho pomáhajúvytvárať pre ich uplatnenie priaznivé spoločenské podmienky. Sociálna práca jehlavným prístupom pri poskytovaní sociálnej pomoci“. [40]Školení sociálni pracovníci realizujú sociálne ciele, programy, plány aprojekty sociálnych subjektov a poskytujú ich sociálnym objektom - klientom -dávky a služby na uspokojovanie sociálnych potrieb. Profesionálny sociálnypracovník má mať znalosti zo základov sociológie, psychológie, zdravovedy,práva a sociálnej politiky.[41] 2.2 Osobnosť sociálneho pracovníka„Osobnosť je indivíduum chápané akointegrácia k sebarealizácii v interakcii so svojím prostredím.“[42] Osobnosť sociálneho pracovníka sa realizujealtruisticky. Pomáhanie spĺňa svoj účel, ak je profesionálny pomáhajúci pracovníksrdečný, empatický a pravdivý. Osobnostnými predpokladmi na tento druhhumánnej práce je tvorivosť a flexibilita. Musia totiž hľadať riešeniaa východiská, prípadne improvizovať.[43]Voči klientovi je nutné preferovať individuálny prístup – a toz hľadiska osobnosti, ako aj riešeného problému. Verbálnei neverbálne sa oňho zaujímať, aby mu sociálny pracovník presnea trpezlivo vysvetlil, čo má robiť, aby rešpektoval jeho osobnosťa jeho súkromie, aby si zapamätal jeho meno, aby v ňom posilňovaloptimizmus a mal voči nemu a jeho životu úctu.[44]Špecifickou vlastnosťou sociálnych pracovníkov je osobné nasadenie pririešení problémov svojich klientov. Osobné zaujate súbežne s nadhľadoma odosobnením sa od posudzovania je značne náročné na emocionálnurovnováhu a výkonovú výdrž.[45]Klient často odovzdáva sociálnemu pracovníkovi dôverné osobnéinformácie. Klient ho potrebuje koncentrovaného, v pohode, chápajúcehoseba i jeho, kontrolujúceho svoje city, aby bol sám sebou. Sociálnypracovník pomáha hľadať príčiny a východiská, je sprevádzajúci, musívedieť rozpoznať strach svoj i iných, neblokovať emócie, dať priechodintuícii. Sociálny pracovník neposudzuje, ale zdravo interpretuje. Klient sidáva sám odpoveď na riešenie problému. Sociálny pracovník pozerá na problémz viacerých perspektív. Vysoký počet klientov na jedného sociálneho pracovníkanepôsobí na neho pozitívne.[46]  2.3 Profesia sociálneho pracovníkaa pracovný stresEmocionálna záťaž pomáhajúcich pracovníkov jevysoká najmä pri práci s klientmi, ktorých odozva je minimálna či nezrozumiteľná(mentálne postihnutie, duševné choroby) alebo ich chovanie z hľadiskavšeobecnej morálky je neprijateľné. Typickým prejavom nezvládnutého pracovnéhostresu je takzvané vyhorenie.[47]Nepochopenie pozície sociálneho pracovníka, práce, ktorá je zamieňaná sosekretárskou a administratívnou prácou je v súčasnej dobe najväčšouvnútornou a vonkajšou bariérou. Pritom úlohou tejto profesie jepomáhať ľuďom neschopným riešiť svoje starosti vlastnými silami. Tým, čo súnejakým spôsobom znevýhodnení, hendikepovaní duševne, telesne alebospoločensky.[48] Nastáva dlhodobé pôsobenie tlaku z dvochstrán – zaťaženie problémami klientov v spoločenskom prostredínepochopenia a potenciálne k vyhoreniu. No a vyhorený pracovník nemá silubyť empatickým a láskavým.[49]Podľa Kebzu a Šolcovej väčšie riziko vyhorenia je u ľudí, ktorímajú intenzívny kontakt s klientmi. U ľudí idealistických, pracujúcichpôvodne s vysokým nasadením, obetavých, málo asertívnych, súťaživých,perfekcionistických, neschopných relaxácie zaťažených naviac mimopracovnýmináročnými udalosťami, žijúcich pod časovým tlakom, málo sebavedomých,úzkostných, depresívne ladených, považujúcich svoju profesiu za spoločenskypodceňovanú.[50]  Nižšie rizikovyhorenia podľa Kebzu a Šolcovej je u ľudí s dobrým sociálnymzázemím, asertívnych, schopných organizovať si svoj čas, ovplyvňujúci charaktera pestrosť svojej práce, optimistických a spokojných so svojímživotom a vrodene odolných. Prevencia vyhorenia je udržiavaná v optimálnejangažovanosti vo vzťahu ku klientom, oddeľovaním práce a osobného života,pestrým režimom práce, supervíziou a prípadovými poradami.[51]O niektorých dôležitých činiteľoch ovplyvňujúcich prevenciu syndrómuvyhorenia sociálnych pracovníkov pojednávam v ďalšej kapitole.3 PREVENCIASYNDRÓMU VYHORENIA Na základe vyššie uvedeného môžem usúdiť, že profesia sociálnehopracovníka je náročná na psychickú záťaž a k tomu prispievajúvonkajšie a vnútorné vplyvy. Syndróm vyhorenia je dôsledkom pôsobeniadlhodobého stresu. Odpovede na otázky v problematike prevencie a zvládania(coping) syndrómu vyhorenia môžu byť rôzneho charakteru.Dôležitým faktorom vnútornej prevencie odolnosti sociálneho pracovníka vočipracovnému stresu a následnému vyhoreniu je jeho samotná osobnosťa jeho rebríček hodnôt. Sociálna opora je jeden z najdôležitejších externých faktorovpomáhajúcich ľuďom neupadnúť do stavu vyhorenia.[52] 3.1. Vnútorná prevencia Človek úplne prirodzene inklinuje k vykonávaniu činností spojených spríjemnými emocionálnymi stavmi a má tendenciu vyhýbať sa nepríjemnýmzážitkom. Na to, aby človek vôbec niečo robil potrebuje motiváciu. Motivácia jeproces, východiskom ktorého je neuspokojená potreba.[53] A na to, aby sa človek cítil vnútorne vyrovnaný a dokázal čeliťvyhoreniu je dôležité mať zabezpečené potreby. Primárnymipotrebami z hľadiska psychológie osobnosti, okrem sexuality, podľaCattella sú: Ø sebapresadenie,Ø bezpečie,Ø spoločnosť,Ø agresivita (sledovanie športových zápasov,drastických scén vo filme a podobne),Ø starať sa o druhých.Podľa Maslowa je dôležitéuspokojovať potreby v tomto poradí[54]: 1.  Fyziologické potreby.2.  Potreby bezpečia.3.  Potreby lásky, náklonnosti a prináležitosti.4.  Potreby sebaúcty.5.  Potreby tvorivého uplatnenia a sebarealizácie.  V zásadevšak platí, že až po uspokojení potrieb nižších úrovní sa človek v prácisústredí na uspokojovanie vyšších potrieb. Až po čiastočnom alebo úplnomuspokojení potrieb na vyšších úrovniach (uznanie, osobné naplnenie, postup apodobne) sa začne cítiť spokojný. Uspokojenie potrieb sebarealizácie je možnédosiahnuť jedine po uspokojení všetkých ostatných potrieb. Medzi jednotlivýmiľuďmi existujú rozdiely v sile konkrétnych potrieb.[55] Záujmy v rámci voľného času sú zvláštnym druhom motivačných síla ich základom sú psychologické primárne potreby.[56] Dôležité je, že záujmy sa v priebehu života menia a sú odrazompostojov a hodnotových orientácií, ktoré určujú celý životný štýl človeka.[57] Otázke životného štýlu sa podrobnejšie venujem aj v ďalšejpodkapitole v rámci vonkajšej prevencie syndrómu vyhorenia.Dôležitosť hodnôt v súvislostiso sociálnou prácou vidí Matoušek vo viacerých aspektoch. Určujú povahusociálnej práce a povahu vzťahov medzi sociálnym pracovníkom a klientom,kolegami a širšou spoločnosťou. Hodnoty tiež ovplyvňujú, akú metódu prácesociálny pracovník použije, a sú kľúčové pri riešení etických dilém. Nahodnotách sú založené i princípy práce s klientmi.[58] Každá pomáhajúcaprofesia sa riadi určitými etickými zásadami, obsiahnutými v etickýchkódexoch. V kódexe je nevyhnutné taxatívne vymedziť všetky potrebné krokyna zaistenie tak bezpečnosti a ochrany klienta, ako aj bezpečnostia ochrany pomáhajúceho pracovníka i profesionálneho statusuinštitúcie, či združenia.[59]Otázne je čia do akej miery je sociálny pracovník vo fáze vyhorenia schopný riadiť saetickými princípmi. Prevenciou je v tomto smere supervízia a zaoberámsa ňou v samostatnej kapitole v rámci vonkajšej prevencie.  3.1.1 Vnímanie, reakcia na stres a jeho zvládanieAkákoľvek udalosť vyvoláva predstavy spôsobujúce emócie.[60] V prípade,že emocionálna reakcia na udalosť je negatívna, vzniká strach zo strachu, z nedostatkulásky, z neúspechu, z úspechu, z názoru iných, zo zblíženia, zo samoty, z nevýraznéhoživota, z nedodržania záväzkov, z autority, zo straty blízkych ľudí, zo zmeny, zomylu, zo straty kontroly, a podobne.[61]Stresu sa možno vyhnúť, odstrániť ho alebo sa mu zdravo prispôsobiť. Vprípade stresora na pracovisku je možné ho rýchlo odstrániť výpoveďou. Čovzhľadom mnohým iným životným okolnostiam často nie je možné, a pretobývajú dôsledkom následné zdravotné problémy.[62]Na zdravé adaptovanie sa podmienkam je treba vypracovať vhodný plán,ktorý zahŕňa všetky aspekty bytia: telesný, duševný, spoločenskýa duchovný. Fyzická rovina zahŕňa životosprávu, pohyb a pravidelný dennýrežim. Spoločenská rovina sa dotýka kvalitných vzťahov s blízkymi ľuďmidoma, spolupracovníkmi v práci i s priateľmi, susedmi a známymi.Duševný aspekt je spojený s vhodným plánovaním a organizovaním sipráce aj voľného času. Primeraný oddych a pravidelný spánok sú ďalšímipozitívnymi bodmi životného štýlu, ktorý zmierňuje stres.[63] Duchovnýaspekt zahŕňa vyhradený priestor a čas, kedy každý môže filozofickypremýšľať o sebe, o podstate svojej sebareflexie.[64]Syndróm vyhorenia je chronickou psychickou krízou. Akútne krízy, ktorénarušia psychickú rovnováhu, sú zvyčajne reakciou na vonkajší podnet. Chronickékrízy majú zvyčajne hlboké príčiny často už v detstve.[65] Prostriedkomna ich zvládnutie v takomto prípade je podľa môjho názoru vhodne zvolená psychoterapia.Tá môže byť nielen preventívnym opatrením, ale aj intervenciou v procesevyhorenia.  3.1.2 Organizácia práce a časuPráca sociálneho pracovníka nie je jednoduchá vzhľadom k tomu, žesociálni pracovníci prichádzajú do styku s klientmi, ktorí nemajú príjmyani na zabezpečenie si základných životných potrieb a ich intelektuálnaúroveň je rôzna. Okrem individuálneho prístupu ku klientovi, je potrebnéorientovať sa v mnohých zákonoch, ako napríklad v občianskom súdnomporiadku, zákone o službách zamestnanosti, zákonoch platných pre výplatuštátnych sociálnych dávok, zákon o rodine, o sociálnoprávnej ochranedetí a o sociálnej kuratele, o sociálnom poistení,o životnom minime, o dani z príjmu v občianskom zákonníku,exekučnom poriadku a v ďalších platných právnych predpisoch, ktoré súpotrebné z hľadiska posúdenia nároku na dávku a príspevkyv hmotnej núdzi, aby ich v praxi aplikovali.[66]  Veľa pracovníkov trpí nadčasovým syndrómom. Podliehajú stresu kvôlivysokej zodpovednosti, enormnému množstvu práce a krátkym termínom. Prácusi často vybavujú doma po skončení pracovnej doby, pretože bežný pracovný časje narušený množstvom rušivých momentov, tým sa skracuje čas strávenýs rodinou a dochádza k ďalšiemu stresu a nespokojnosti.[67]  Aknemá čas ovládať človeka, ale naopak človek ovládnuť svoj čas zvládnuťkaždodenné povinnosti a vytvoriť rovnováhu medzi osobnou spokojnosťoua vlastným napredovaním, je treba[68]: Ø získať prehľado aktivitách a prioritách, Ø konať namiesto reagovania,Ø vedome ovládnuťa odstrániť stres, Ø naplánovať si voľný časa Ø ciele dosahovaťsystematicky.   Definíciavlastných cieľov je základom úspechu. Prehľadné časové plány odbremenia pamäťa používanie denných plánov zabezpečí prehľad o vykonanej práci.Dôležitým pracovným úlohám je potrebné venovať väčšinu pracovného času na úkordrobných rutinných prác.[69] Pri tom treba zohľadniť[70]: Ø dennú výkonnostnú krivku, Ø schopnosť pozitívne saráno naladiť, Ø presunúť menej podstatnúprácu na iných pracovníkov a Ø dôsledne používať knihučasového plánu.   Pretožestres nevzniká z veci, ktoré človek vybavil, ale z vecí, ktoréodložil a nezvládol. V súvislosti s organizácioupráce a času sociálneho pracovníka je dôležité vhodne si vedieť načasovaťkonzultácie s klientmi a asertívne si určiť hranice. V tejto otázkehrá veľkú úlohu supervízia, ktorou sa zaoberám v podkapitole o externejprevencii.   V rámciprevencie psychického vyčerpania podľa Křivohlavého je treba dodržiavať určitézásady efektívnej organizácie práce[71]: 1. Presne si ujasniť, od kohosa čo očakáva, čo kto má robiť, čo je koho povinnosťou a čo jev kompetencii jednotlivých zamestnancov. 2. Pracovné úlohy musia byťstanovené vzhľadom na možnosti realizácie tak, aby nedochádzalok nerovnováhe medzi požiadavkami na prácu a možnosťami danéhopracoviska alebo pracovníka. 3. Dôsledná spätná väzba.Nestačí len presné rozdelenie kompetencií, ale je treba priebežne kontrolovaťvykonanú prácu. Overenie a schválenie toho, čo malo byť a boloskutočne urobené, tak ako sa očakávalo, prispieva k pocitu radostiz dosahovaných výsledkov, a tým aj k pracovnej spokojnosti.4. Flexibilita sa musíuplatňovať už pri rozmiestňovaní zamestnancov, rešpektovaní ich špecifickýchpotrieb a schopností. Tam, kde to nie je striktne dané (napríklad legislatívnouúpravou a podobne), je vhodné ponechať na zamestnancoch, na ich vlastnomzvážení, akým spôsobom si budú svoju prácu organizovať a vykonávať. Nie jevhodné trvať na strnulosti a nemennosti postupov, lebo odrádzajú zamestnanca,berú mu nadšenie a znižujú pracovnú motiváciu.5. Uznanie. Miera pracovnejspokojnosti zamestnanca je priamoúmerná uznaniu, ktorého sa mu dostane zavykonanú prácu. Preto je nevyhnutné dôsledne dbať na vyjadrovanie primeranéhouznania všetkými možnými prostriedkami a to nielen finančnými odmenami,ale aj slovnými pochvalami, umožnením pracovného postupu a podobne. 3.1.3 PsychohygienaPsychohygiena jesynonymom mentálnej životosprávy v zmysle organizácie času a prostriedkomk nadobúdaniu duševnej rovnováhy a rozvíjania duševného zdraviavôbec. Napomáha k zvládaniu stresu a má dve zložky – vrodenúa vypestovanú. Jej význam možno vnímať v štyroch oblastiach[72]: Ø prevencia fyzických a psychických porúch a ochorení,Ø sociálne vzťahy,Ø pracovný výkon,Ø subjektívna spokojnosť a vyrovnanosť.Lepšia hygiena života znamená lepšie zvládať stres. Jej súčasťou je ajfilozofia. Prijať životnú filozofiu znamená dať svojmu životu hlbší zmysel.Správať sa v súlade s hodnotami, ktoré daný človek vyznáva. Určiť sina základe toho životné priority a definovať svoje možnosti. Žiadny človeknezvládne totiž robiť všetko. Treba si naplánovať priority. Vyvážiťprofesionálne a osobné možnosti. Nájsť rovnováhu medzi zadefinovanímpracovných priorít a motiváciou v súkromí.[73] 3.2 Externá prevenciaPodľa Matouška termín prevencia vo vzťahu k sociálnej práci je súboromopatrení, ktorými sa predchádza sociálnemu zlyhaniu, a to najmä tých typovzlyhania, ktoré ohrozujú základné hodnoty.[74] V tejtopodkapitole podrobnejšie rozoberám pôsobenie prevencie voči syndrómu vyhorenia zostrany zamestnávateľa, pracovného prostredia a supervízie. Ďalej savenujem sociálnej opore a oblasti zdravého životného štýlu.  3.2.1 Prevencia zo stranyzamestnávateľaPozitívne pôsobiacimi faktormi, vzhľadom na odolnosť voči burnoutu, môžubyť podľa Křivohlavého tieto spôsoby pracovného jednania[75]:Ø Pracovné porady.Pravidelné kontaktyvedúceho so svojimi podriadenými sú jednou z účinných foriem osobnéhokontaktu nadriadeného s jeho tímom. Či budú porady vhodným nástrojomprevencie proti vyhoreniu, závisí od ich množstva a dĺžky ich trvania.Negatívne na zamestnancov pôsobí príliš veľké množstvo porád alebo ich dlhétrvanie. Kladne pôsobia tie porady, na ktorých majú zamestnanci zabezpečenúslobodu prejavu, kde môžu bez strachu vyjadriť svoje kritické pripomienky ajspolu s konkrétnymi návrhmi na zlepšenie situácie. Dôležitý je priestor nadiskusiu nielen o problémoch klientov, ale aj o problémochzamestnancov.Ø Dôvera vedúceho pracovníkav schopnosti zamestnanca. Pokiaľ vedúci podávapravdivé informácie o tom, čo chce dosiahnuť, alebo o čo mu skutočneide a nepristupuje k podriadeným podozrievavo, ale s dôverouv ich schopnosti.Ø Spolupráca.Pokiaľ má vedúcisnahu harmonizovať pracovné vzťahy medzi svojimi podriadenými a nienaopak, dostávať zamestnancov do vzájomných sporov vytvára ovzdušie spolupráce.Ø Informovanosť. Ak vedúci informujesvojich podriadených nielen o krátkodobých úlohách, ale ajo dlhodobých zámeroch a perspektívnych cieľoch vedenia.Ø Prirodzená autoritanadriadeného.Keď má vedúci zmyselnielen pre technické a administratívne záležitosti, ale aj pre vecimorálne, a sám je v tomto svojim podriadeným vzorom a prirodzenouautoritou.Ø Rešpekt. Keď vedúci pracovník jednáso svojimi podriadenými taktne, slušne, s úctou a rešpektoma zreteľne im dáva najavo, že si ich prácu váži. A ak vedúci pracovník nevytýkapodriadenému chyby, ktorých sa dopustil, pred celým kolektívom, ale kritikupodáva citlivo medzi štyrmi očami. 3.2.2Pracovné prostredie  Duševnápráca sa nedá vykonávať nepretržite a sociálni pracovníci sú výkonomsvojej náročnej profesie značne citovo zaťažení. Potrebujú sa počas pracovnéhodňa uvoľniť, upustiť od toho zbytočného byrokratického a administratívnehobalastu, zabezpečiť výcviky na minimalizovanie psychického vyčerpania, obohatiťprácu humorom, neformálnymi stretnutiami a v neposlednom radeústretovo spolupracovať a kooperáciu prevencie syndrómu vyhorenia rozvíjaťa podporovať.[76]  Nezanedbateľnýmfaktom je v rámci prevencie syndrómu vyhorenia aj úprava pracoviska. Pracovnépodmienky okrem organizačných a technologických záležitostí zahŕňajú ajsociálne, hygienické, zdravotné a estetické hľadisko. Zvyšovaním kultúrypracovných priestorov, ich estetizáciou sa zvyšuje aj pracovná spokojnosťzamestnancov.[77]  Príjemnépocity z pracoviska možno nadobudnúť, ak je kancelária dobre vybavenánábytkom, vhodne osvetlená, s akustickou pohodou a vhodne farebnevyriešená. Celková úprava pracoviska by malabyť individuálnou záležitosťou konkrétneho pracovníka. Ukazuje sa totiž, žečlovek sa lepšie cíti vtedy, keď má možnosť zariadiť si priestor, v ktorompracuje, podľa svojho vlastného vkusu. [78] 3.2.3 SupervíziaPodľa Gaburua Pružinskej „vzťah k vytvoreniu syndrómu vypálenia má prehnanákvantita klientov, formálnosť práce, nemožnosť spolurozhodovať o dôležitýchzáležitostiach zariadenia, kde poradca pracuje, dlhý pracovný čas,nedodržiavanie pravidiel psychohygieny, kvantita administratívnej činnosti,uniformita klientov. Za prevenciu sa pokladá frekventovaný kontakt s prírodou,umením a ľuďmi - neklientami. Dôležitá je i kvalitná supervízia, ktorá umožnízachytiť nástup syndrómu v iniciálnych štádiách.“[79]Supervízia jeodborné vedenie sociálneho pracovníka a jej pomocou je možné zachytiťnástup syndrómu vypálenia už v počiatočných štádiách. Pre sociálneho pracovníka je supervízia dôležitým nástrojom sebapoznaniaa metódou kontinuálneho zvyšovania profesionálnej kompetencie. Prostredníctvomsupervízie si môže overiť správnosť svojich postupov pri práci s klientom,rozšíriť možnosti a alternatívy práce, korigovať neefektívne postupy,zbierať skúsenosti a chrániť klientov pred poškodením.[80]V praxi sú štyri najrozšírenejšie typysupervízie[81] : Ø tútorská supervízia - je orientovaná najmä navzdelávanie, pomáha študentom alebo začínajúcim pracovníkom osvojiť si základypráce s klientom pod odborným vedením skúseného pracovníka.Ø výcviková supervízia - je súčasťou širšiekoncipovaného výcviku v určitom poradenskom prístupe, má vzdelávaciu i riadiacufunkciu, supervízor preberá zodpovednosť za prácu supervizantas klientmi.Ø riadiaca supervízia - supervízor je v nadriadenompostavení k poradcovi, riadi a kontroluje jeho prácu a supervízia je jedným zjeho riadiacich nástrojov, preberá časť zodpovednosti za kvalitu práce poradcu.Ø konzultantská supervízia - je dobrovoľná avýberová, poradca si môže voliť typ a formu supervízie, môže si voliťsupervízora, táto supervízia je určená skúsenejším praktikom, zodpovednosť zariešenie prípadu leží na supervizantovi, supervízor a prípadne kolegovia majúiba poradný hlas. V kontexte s uvedeným môžem konštatovať, že supervíziazabezpečuje odbornú kontrolu práce sociálneho pracovníka s klientoma je najúčinnejším prostriedkom ďalšieho vzdelávania, keďže ide o učeniesa skúsenosťou.  3.2.4 Sociálna oporaZ toho, čo som napísala v predchádzajúcich kapitolách o syndrómevyhorenia vyplýva, že je to stav, ktorý vyžaduje pomoc a zmenu, a tiesa málokedy ľahko realizujú len vlastnými silami. Podľa Křivohlavého systém sociálnej opory slúži ako nárazníkový systém,ktorý chráni ľudí pred potenciálnymi škodlivými vplyvmi stresorov. Tento tlmivýefekt sa môže prejavovať[82]:1. Ovplyvnenímkognitívnej sféry človeka v núdzi.Napríklad ujasnením sitoho, aké stresory človeka ovplyvňujú, uvedomením si vlastných možností a schopnostís nimi bojovať. Sociálna opora môže v tomto prípade pôsobiť tak, že sú danému človekuposkytnuté informácie, ktoré mu pomáhajú pochopiť a porozumieť situácii,do ktorej sa dostal.2. Posilnenímsebaúcty. Sociálna opora, môžepôsobiť kladne na subjektívne poňatie osobnej kompetencie, človek nadobudnepresvedčenie, že vie danú situáciu zvládnuť svojimi schopnosťami a znalosťami.3. Voľbou vhodnejšejstratégie pri boji so stresom. Sociálna opora môžekladne pôsobiť na človeka v tiesni aj tým, že ho upozorní na zdraviu prospešnékonanie, na zdravotne vhodnejšie návyky a podobne.4. Znižovanímnegatívneho pôsobenia stresu na fyziológiu človeka.  Systémsociálnej opory sa podľa Křivohlavého dá chápať aj ako: „pomoc, ktorá jeposkytovaná druhými ľuďmi človeku, ktorý sa nachádza v záťažovej situácii“,pričom rozlišujeme úrovne, na ktorých môže byť poskytnutá[83] :Ø makroúroveň – charakterizovanácelospoločenskou formou sociálnej a ekonomickej pomociØ mezoúroveň – predstavujeurčitú sociálnu skupinu ľudí, ktorí sa snažia pomôcť niektorému zo svojichčlenov, ktorý sa ocitol v núdziØ mikroúroveň – ktorápredstavuje pomoc a podporu od osoby, ktorá je danému človeku najbližšiaSociálna opora chráni ľudí pred prepadom dostavu vyhorenia. Podrobnejšie rozčlenenie funkcií sociálnej opory priniesliautori Pinesová, Aronson, Křivohlavý. Ide o nasledovné funkcie[84]:Ø počúvanie – občas každý potrebujedruhého človeka ako „vŕbu“, aby sa mohol zveriť niekomu, čo ho trápi,Ø potreba sociálneho zrkadla– ide o pravdivú a citlivú kritiku zo strany milovaných ľudí,Ø uznanie – pochvalaa uznanie padnú dobre, ak sú výsledky snaženia v nedohľadne,Ø povzbudzovanie – inšpiráciasvojím vzorom, jeho podpora môže pozitívne prispievať k rastu odbornosti,profesionálnej kvalifikácie, ako aj k celkovej zrelosti osobnosti,Ø empatia – emocionálnaopora v kruhu kolegov a priateľov chráni pred emocionálnym vyčerpaním,Ø emocionálna vzpruha – v podobeblízkeho človeka, ktorý vie upozorniť na svetlé stránky osobnosti, Ø informovanosť – pripoznávaní vzájomných vzťahov, pri vstupe do nového kolektívua v podobných situáciách môže veľmi pomôcť nezištne sprostredkovanie poznatkova skúseností skúsenejších,Ø spolupráca – skutočnáspolupráca je dar, ozajstnú sociálnu oporu poskytne ten, s kým si človek rozumieaj bez slov,Ø prajný prosociálny postoja nezištná pomoc – život je radostnejší a nádejnejší po boku sčlovekom, ktorý je priaznivo naklonený a v prípade núdze nezištnepomôže.   Z uvedenéhovyplýva, že sociálna opora je vlastne existencia ľudí, ktorým človek vería môže sa na nich spoľahnúť. Ide o naozaj skutočne preciťované vzťahya nie tie formálne, aj keď sú príbuzenského charakteru.  3.2.5Oblasť zdravého životného štýlu Rizikovým externýmfaktorom syndrómu vyhorenia je dlhodobé a pravidelné pôsobenie stresu, čohovýsledkom je narušenie rovnováhy organizmu. Podľa vyjadrenia lekárky D.Kelnerovej dochádza k výkyvom nálad, oslabeniu imunity, problémom so spánkom, strávením alebo k nadváhe, či iným zdravotným ťažkostiam. Pri chronickom stresesú na začiatku fyzické symptómy iba nebadané, ale netreba ich prehliadať. Ichvčasným zachytením a zmenou životného štýlu každý človek môže predísť omnohovážnejším problémom.[85]Názory na zdravý životný štýl a jeho vplyv na duševnú sféru súrôzne. Nedley poukazuje na návyky, ktoré zvyšujú riziko nepriaznivého duševnéhostavu v telesnej rovine[86]:Ø nesprávna výživa,Ø nedostatok pohybu,Ø narušenie denného rytmu,Ø aj konzumácia legálnychdrog.  Súhlasíms D. Kellnerovou, že je dôležité predchádzať výkyvom nálad skôr pripočúvaní dobrej hudby, ako siahnuť po nejakej sladkosti. Oslabeniu imunity jemožné predísť asertívnym správaním v práci a dostatočným spánkom. Priproblémoch so spánkom je vhodné nenosiť si prácu domov a dať pravidelnepriechod svojim emóciám. Nedusiť ich v sebe. Problémy s trávením sa dajúodstrániť zvýšeným príjmom čerstvého ovocia a zeleniny a tiež mliečnychvýrobkov. Na nadváhu platí pohyb a udržiavanie kondície.[87]  V oblastizmeny zdravého životného štýlu musí každý začať v prvom rade, sám od seba.To sa na prvý pohľad javí ako vnútorný a nie vonkajší faktor prevenciesyndrómu vyhorenia. K zlepšeniu kvality života však treba ľudí vychovávaťa edukácia je faktorom vonkajším. Cieľavedome a sústavne pôsobenie naduševný a telesný rozvoj človeka zabezpečovaním, napríklad rekondičnýchpobytov, denných a individuálnych programov v relaxačno-ozdravovacejsfére zo strany zamestnávateľa, poskytuje možnosť zefektívniť ochranu predpsychickým vyčerpaním. Ako to vyzerá s profesionálnym vyhorením u sociálnychpracovníkov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Partizánske, uvádzamv nasledujúcej kapitole. 4 EMPIRICKÁ ČASŤ Prioritou empirickej časti bakalárskej diplomovej práce jevymedzenie cieľa, úloh, formulácia hypotéz, objasnenie použitej metodikya charakteristika výskumnej vzorky sociálnych pracovníkov. Nasledujesamotný priebeh kvantitatívneho výskumu a podrobne rozpísané výsledkyvýskumu. V diskusii stanovené hypotézy porovnávam so štatistickýmizisteniami a vyvodzujem zopár odporúčaní pre prax.  4.1 Cieľ výskumuV rokoch 1996 – 2004 som pracovala v štátnejspráve na okresnom úrade, ktorého súčasťou bol aj odbor sociálnychvecí. V rámci bakalárskeho štúdia sociálnej práce som v roku2008 praxovala na ÚPSVaR a všimla si výraznú depersonalizáciu niektorýchdlhoročných pracovníčok a zároveň bývalých kolegýň. Výskytdepersonalizácie som sa rozhodla overiť objektívnou výskumnou metódou. Hlavným cieľom výskumu bolo zmapovanie výskytusyndrómu vyhorenia sociálnych pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecía rodiny, Partizánske (vrátane detašovaného pracoviska v Bánovciachnad Bebravou) a zistiť, ktoré faktory k tomu prispievajú.Z toho vyplýva čiastočný cieľ - poukázať napsychický stav, v akom sa zamestnanci štátnej správy nachádzajú, čoz toho vyplýva pre prax a získanými poznatkami prispieť kskvalitneniu poskytovania sociálnych služieb a zlepšeniu prístupu sociálnehopracovníka ku klientovi. 4.2 Úlohy výskumuPoužitá metóda výskumu obsahuje tri základné faktoryburnout – vyčerpanie, cynizmus a pracovná výkonnosť.[88] Zameralasom sa teda nielen na zistenie výskytu depersonalizácie, ale aj emocionálnehovyčerpania, zníženej výkonnosti, a to vzhľadom na dĺžku praxe a nadosiahnutý vek. Cieľ som rozčlenila do týchto úloh: Ø  zistiť úroveň vyčerpania v trochrovinách: o  emocionálne vyčerpanie, o  depersonalizácia, o  znížená pracovná výkonnosťØ  zistiť a porovnať rozdiely vzhľadomna: o  dĺžku praxeo  dosiahnutý vek 4.3 Formulácia hypotéz výskumuPri sledovaní cieľa som si stanovilanasledovné hypotézy: Hypotéza 1 (H1): Predpokladám vysokú úroveň depersonalizácie (DP)v skupine sledovaných sociálnych pracovníkov. Hypotéza 2 (H2): Predpokladám rozdiely v dosiahnutej úrovniemocionálneho vyčerpania (EE) sledovanej vzorky sociálnych pracovníkov vzhľadomna dĺžku praxe.Hypotéza 3 (H3): Predpokladám rozdiely v miere neosobného až cynickéhopostoja vo vzťahu ku klientom (DP) sledovanej vzorky sociálnych pracovníkovvzhľadom na dĺžku praxe.Hypotéza 4 (H4): Predpokladám zistenie rozdielov v miere zníženiaefektivity práce s klientmi a pracovného výkonu (PA) sledovanejvzorky sociálnych pracovníkov vzhľadom na dĺžku praxe.Hypotéza 5 (H5): Predpokladám rozdiely v dosiahnutej úrovniemocionálneho vyčerpania (EE) sledovanej vzorky sociálnych pracovníkov vzhľadomna dosiahnutý vek. Hypotéza 6 (H6): Predpokladám rozdiely v miere neosobného až cynickéhopostoja vo vzťahu ku klientom (DP) sledovanej vzorky sociálnych pracovníkovvzhľadom na dosiahnutý vek.Hypotéza 7 (H7): Predpokladám zistenie rozdielov v miere zníženiaefektivity práce s klientmi a pracovného výkonu (PA) sledovanejvzorky sociálnych pracovníkov vzhľadom na dosiahnutý vek. 4.4 Metodika výskumu  Naoverenie svojich predpokladov po teoretickom naštudovaní literatúry na témusyndróm vyhorenia som použila nasledovné metódy: Ø  vlastný dotazník demogratických údajov, Ø MBI (Maslach BurnoutInventory) – dotazník na zisťovanie emocionálneho vyčerpania, depersonalizáciea zníženej výkonnostiNa spracovanie získaných výsledkov som použila: Ø  Statistical Package for the Social Science- SPSS 16.0 for WindowsØ  Microsoft Office Excel 2007V rámci kvantitatívnej analýzy štatistickým programombola použitá deskriptívna analýza a ANOVA (One-Way a Post Hoc) testy. Získané údaje som prehľadne spracovala dotabuliek a grafov, ktoré analyzujem, interpretujem a porovnávamv podkapitole 4.7 Výsledky výskumu.  4.4.1 Vlastnýdotazník na zistenie demografických údajovV závislosti od výskumného plánu som vytvoriladotazník demografických údajov[89]s troma kategóriami – pohlavie, vek a počet rokov (praxe)v oblasti služieb zamestnanosti, resp. sociálnych vecí a rodiny.Obsahuje tiež úvodnú inštruktáž a poďakovanie za účasť na výskume.  4.4.2 Metóda MBIMetódou spracovania výskumnej práce bolo vyhodnotenievyše dvadsať rokov celosvetovo používaného MBI[90].Maslach Burnout Inventory (MBI) je dotazník vyvinutýamerickými psychologičkami C. Maslach a S. Jackson. Je jednýmz najrozšírenejších nástrojov v súvislosti so zisťovaním syndrómuvyhorenia. Diagnostika týmto testom je efektívna, validná a umožňuje ajmedzinárodné porovnania. Autorky ju publikovali v roku 1981, dotazníkovúmetódu upravili v roku 1986 a existuje už aj ďalšia preformulovanáverzia. V roku 1995 A. Sierro a S. Fableri urobili dôkladnú mnohostrannúanalýzu metódu MBI a preukázali existenciu faktorov emocionálnehovyhorenia, depersonalizácie a pracovnej výkonnosti. V mojom výskumesom použila verziu druhú verziu dotazníka z roku 1986[91], ktorú doslovenčiny preložili Nôtová a Páleníková[92].Vzhľadom k tomu, že na uverejnenieštandardizovaného dotazníka som nezískala súhlas autoriek ani prekladateliek,MBI v prílohe neuvádzam, ale popisujem ho dostatočne podrobne nižšie: Zoznam otázok vo forme výrokov, pocitov a postojov obsahuje 22položiek. Z nich je: Ø  9 otázok zameraných na emocionálnevyhorenie (EE – Emotion Exshaustion), Ø  5 položiek je zameraných nadepersonalizáciu (DP) a Ø 8 otázok jezameraných na pracovnú výkonnosť (PA - Personal Accomplishment).Dve subškály sú ladené negatívne (emocionálne vyčerpanie a strataúcty k iným ľuďom) a jedna pozitívne (osobné uspokojeniez práce).Je možné odpovedať jedným zo siedmich stupňov Likertovej hodnotiacejstupnice: Ø  0 – nikdy, Ø  1 – niekoľkokrát za rok, Ø  2 – mesačne, Ø  3 – niekoľkokrát za mesiac, Ø  4 – týždenne, Ø  5 – niekoľkokrát za týždeň,Ø  6 - denne. Burnout je zachytávaný v troch stupňoch úrovní: Ø nízka, Ø stredná a Ø vysoká. Vysoké emocionálne vyhorenie a depersonalizácia korešpondujús vysokým stupňom na stupnici intenzity vyhasnutia. Naopaku pracovnej výkonnosti odpovedajú vysoké hodnoty nízkemu stupňu. Podklad pre hodnotenie emočného vyčerpania:Ø  nízka úroveň emočného vyhorenia: do 16bodov (vrátane),Ø  stredná úroveň emočného vyhorenia: 17 – 26bodov (vrátane),Ø  vysoká úroveň emočného vyhorenia: nad 27bodov (vrátane).Podklad pre hodnotenie depersonalizácie:Ø  nízka úroveň depersonalizácie: do 6 bodov(vrátane),Ø  stredná úroveň depersonalizácie: 7 – 12bodov (vrátane),Ø  vysoká úroveň depersonalizácie: nad 13bodov (vrátane).Podklad pre hodnotenie pracovnej výkonnosti:Ø  nízka úroveň pracovnej výkonnosti: nad 39bodov (vrátane),Ø  stredná úroveň pracovnej výkonnosti: 32 –38 bodov (vrátane),Ø  vysoká úroveň pracovnej výkonnosti: do 31bodov (vrátane).Z pohľadu psychometrických kritériímetodika vykazuje relatívne vysokú spoľahlivosť (reliabilitu).  4.5 Charakteristika výskumnej vzorky  Výskumnúvzorku tvorili sociálni pracovníci odboru služieb zamestnanosti a odborusociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodinyPartizánske, vrátane detašovaného pracoviska Bánovce nad Bebravou. Vyčlenilasom technicko-hospodársky personál, vedúcich pracovníkov[93]a lekárov z posudkových oddelení pracujúcich na skrátený úväzok.Zamerala som sa len na sociálnych pracovníkov, ktorí takmer denne prichádzajúdo styku s klientmi v problematickej situácii. Zapojila som 91zamestnancov úradu[94]. Tabuľka 1 Vrátené dotazníky z hľadiska príslušnosti kÚPSVaRZdroj: vlastnéspracovanie 67 zamestnancov vrátilo dotazníky kompletne vyplnené.Týchto som následne zahrnula do mojej výskumnej vzorky a stali sa probandami(N) vo výskume. Návratnosť dotazníkov z jednotlivých úradov je percentuálnepomerne vyrovnaná. Celková návratnosť dotazníkov bola 74 % z oslovených,ako ukazuje Tabuľka 1.  4.5.1 Sociálne údaje o probandoch  O probandochz mojej výskumnej vzorky som spracovaním zistila nasledujúce sociálneúdaje: Ø pohlavie: 60 žien a 7mužov[95],Ø priemerný vek probandov je42 rokov v rozpätí od 21 do 58 rokov,Ø priemerná dĺžka praxe je10 rokov v rozpätí od dvoch týždňov do 32 rokov[96]   Zisteniaohľadne pohlavia probandov predstavujem vo vizuálnej grafickej podobe. Zdroj: vlastné spracovanieV dotazníku na zisteniedemografických údajov sa zisťovanie pohlavia ukázalo z hľadiska výskumuako nepodstatná informácia vzhľadom k existujúcej feminizácii profesiesociálnych pracovníkov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny[97].Medzipohlavné rozdiely v súvislosti so skúmaním vyhorenia by neprinieslivalidné výsledky pre nízku vzorku zastúpenia mužov N=7, čo je 10 % oprotivysokej vzorke zastúpenia žien N=60, a to predstavuje 90 % z celkovejvýskumnej vzorky. V súlade so stanovenýmihypotézami som skúmanú vzorku rozčlenila do troch skupín vzhľadom na dĺžkupraxe a na dosiahnutý vek. Získané údaje uvádzam v nasledovnejtabuľke:  Tabuľka 2 Skupiny probandov vzhľadom na prax a vekZdroj: vlastnéspracovanie Podľa uvedených teoretických poznatkovvyhasínajú najviac tí najmladší, najaktívnejší a najzapálenejší poukončení stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia v priebehu prvýchtroch rokov praxe[98], preto som rozčlenila probandovnasledovne: prax v dĺžke do troch rokov má 7,5 %, čo je 5 probandov, odštyroch do siedmich rokov má 26,9 %, čo je 18 probandov a od osem rokov(vrátane) má 65,7 %, čo zodpovedá 44 probandom. Rozčlenenie do vekových kategórií je nasledovné[99]: mladšíchprobandov do 30 rokov je N=11, čo je 16,4 %, vo veku od 31 do 45 rokov je N=26,čo je 38,8 % probandov a starších ako 46 rokov (vrátane) je N=30, čo je 44,8%. Z uvedeného na prvý pohľad vyplýva, žezamestnanci štátnej správy „starnú“ a odolávaťbyrokraticko-administratívnemu zaťaženiu v prostredí neustáleho pracovnéhokontaktu s klientmi s určitým druhom problémov s veľkou pravdepodobnosťouzotrvajú iba tí psychicky najodolnejší. Z hľadiska výsledkov výskumu jevšak otázna relevantnosť zistených výsledkov v prvej skupines kratšou dobou praxe (5 probandov) v korelácii s ostatnýmiskupinami, hlavne so skupinou služobne najstarších.  4.6 Priebeh výskumuTeoretickú časť mojej práce som spracovávala priebežnepočas roku 2009. Distribúcia dotazníkov na úrad a detašované pracovisko azber výskumných údajov som realizovala od apríla 2009 do januára 2010.V priebehu realizácie výskumných metód sa nevyskytli žiadne komplikáciea vyjadrenia skúmaných sociálnych pracovníkov mohol ovplyvniťv zmysle môjho výskumu iba zvýšený nárast počtu nezamestnaných[100]. Dotazníky som administrovala pre odfiltrovanýchzamestnancov [101]papierovou formou – osobne alebo cez podateľňu príslušného úradu. Všetkydotazníky boli vyplnené anonymne a poskytla som sociálnym pracovníkomdostatočnú dobu na dôkladné vyplnenie. Celková návratnosť odovzdaných súborovje 74 %[102].Výsledky výskumu vzhľadom k stanoveným hypotézamanalyzujem, porovnávam a interpretujem v nasledujúcej časti. 4.7 Výsledky výskumu  V tejtočasti analyzujem, porovnávam a interpretujem výsledky skúmania burnoutu skúmanej vzorky sociálnych pracovníkov najskôr celkovo a potomjednotlivé úrovne vzhľadom k stanoveným parametrom. Kvantitatívnu analýzusom spracovala prostredníctvom programu SPSS a výsledky z dotazníkov prinášamv tabuľkách, ktoré som vytvorila v programe Excel.   Dosiahnutéhrubé skóre a aritmetické priemery (AM) súborných údajov v mojomvýskume psychického vyhorenia u sociálnych pracovníkov na úrade práce uvádzamv nasledujúcej tabuľke: Tabuľka 3 Prehľad dosiahnutých výsledkov škály emočnéhovyhorenia, depersonalizácie a pracovnej výkonnostiZdroj:vlastné spracovanieCh. Maslach a S. Jackson[103],urobili podobný prieskum na vzorke, ktorú tvorili príslušníci rôznych profesiív Amerike – lekári, zdravotné sestry, psychológovia a sociálni pracovníci.Uvedené autorky získali tieto výsledky:Ø  v emočnom vyhorení (EE) = 24,0Ø  v depersonalizácii (DP) = 9,4Ø  v pracovnej výkonnosti (PA) = 36,0  Zuvedených výsledkov sú zrejmé rozdiely v úrovniach psychického vyhorenia.Zisteniami Maslach a Jackson[104] sa preukázali stredné úrovne(prípadne na hranici strednej úrovne) všetkých troch faktorov - takemočného vyčerpania a depersonalizácie, ako aj pracovnej výkonnosti. V mojomvýskume som zistila strednú úroveň emočného vyčerpania, už strednúúroveň depersonalizácie a vysokú úroveň pracovnej výkonnosti. Tabuľka 4 Pohľad napsychické vyhorenie z hľadiska individuálnych úrovníPri pohľade na údaje zachytené v Tabuľke 4 jeevidentné emočné vyčerpanie u takmer 60 % zamestnancov,ktorí sa nachádzajú v strednej alebo vysokej úrovni emočného vyčerpania,to je N=50. Neosobným prístupom ku klientom a cynizmom je ohrozenýchtakmer 50 % zamestnancov so strednou (32,8 %) alebo vysokou (14,9 %)úrovňou depersonalizácie. Z hľadiska osobného uspokojenia z prácevyplýva, že vysoká efektivita práce a výkonnosť nie je dosahovaná iba u 7,5% (N=5) skúmaných zamestnancov.  4.7.1 Výsledky skúmania burnout vzhľadom na dĺžku praxe  V prechádzajúcejkapitole som sa zamerala na dosiahnuté priemerné skóre základných subškálsyndrómu vyhorenia. Táto kapitola poskytuje pohľad na významnosť rozdielovv jednotlivých položkách troch základných faktorov – emocionálnehovyčerpania, depersonalizácie a pracovnej výkonnosti vzhľadom na dĺžkupraxe zachytené v tabuľkách. Na overenie hypotéz som použila test analýzy rozptylu(One-Way ANOVA). Na analýzu som zvolila som hladinu významnosti alfa menšiealebo rovné 0,05.  4.7.1.1 Depersonalizácia vzhľadom na dĺžku praxe (H1, H3)V tejto časti práce prinášam hodnoty jednotlivýchpoložiek depersonalizácie s ohľadom na dĺžku praxe. Pohľad na jednotlivépoložky uvádzam v Tabuľke 5 a významnosť rozdielov uvádzamv Tabuľke 6. Pre úplné štatistické dokreslenie zistených rozdielovuvádzam aj komparáciu jednotlivých skupín sociálnych pracovníkov podľa praxe zhľadiska signifikatných rozdielov na jednotlivé otázky (Post Hoc – MultipleComparisons) v Tabuľke 7. V Tabuľke 3 je v súhrnnom pohľade sledovaný súbortesne nad hranicou strednej úrovne depesonalizácie. Hypotéza1 sa nepotvrdila.Z výsledkov v Tabuľke 5 vidno, že strednejúrovni depersonalizácie zodpovedá prvá a druha skupina s dobou praxedo sedem rokov a tretia skupina s dobou praxe nad osem rokov vykazujenízky stupeň neosobnosti a cynizmu. Rozdiely medzi sociálnymi pracovníkmiv mojom súbore v rovine depresonalizácie vzhľadom na prax sú však zoštatistického hľadiska nevýznamné. Hypotéza 3 sanepotvrdila.Tabuľka 5 Pohľad najednotlivé položky depersonalizácie vzhľadom a praxZdroj: vlastné spracovanieTabuľka 6 Pohľad najednotlivé položky depersonalizácie vzhľadom na prax s použitím One-Way ANOVAZdroj:vlastné spracovanieTabuľka 7 Porovnanie skupín z hľadiska praxe v položkáchdepersonalizácie - signifikantné rozdiely v odpovediach na jednotlivé otázkyZdroj:vlastné spracovanieHodnota Levenovho testu je = 3,981. Dosiahnutásignifikancia je nižšia ako 0,05 (0,023). F test: F(2, 64) = 1,399; p>0,05.Z výsledkov F testu vyplýva, že medzi populačnými priemermi nie je významnýrozdiel. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné komparovať Post Hoc. Pri porovnaní výsledkov Tabuľky 7 sTabuľkou 5 prichádzam k zaujímavému zisteniu, že "služobne mladší"sociálni pracovníci, to jest pracovníci s praxou do troch rokov, sa výrazne voväčšej miere obávajú, že práca sociálneho pracovníka je pre nich práca priťažkáa sú oproti tretej skupine s dobou praxe od osem rokov viac cynickí –„Cítim, že považujem svojich klientov za neosobné objekty“. Relevantnosť zistenia je však otázna,keďže podľa Tabuľky 2 sa v prvej skupine nachádza 5 probandova v tretej skupine 44 probandov.  4.7.1.2 Emocionálne vyčerpanie vzhľadom na dĺžku praxe (H2)V tejto časti práce prinášam hodnoty jednotlivýchpoložiek emocionálneho vyčerpania s ohľadom na dĺžku praxe. Pohľad najednotlivé položky uvádzam v Tabuľke 8 a významnosť rozdielov uvádzamv Tabuľke 9. Tabuľka 8 Pohľad najednotlivé položky emočného vyčerpania vzhľadom na praxZdroj: vlastné spracovaniePodľa Tabuľky 8 zistené hodnoty všetkých skupínzamestnancov sa nachádzajú v strednej úrovni emocionálneho vyčerpanias minimálnymi rozdielmi a zo štatistického hľadiska sú nevýznamné. Hypotéza 2 sa nepotvrdila.Z hľadiska vyhodnotenia jednotlivých položiekviac emočne vyčerpaní sociálni pracovníci so strednou a dlhšou doboupraxe. Všetky skupiny s ohľadom na dĺžku praxe vedianavodiť uvoľnenú atmosféru, ale všetci zamestnanci s praxou dlhšou akoštyri roky (vrátane) sa cítia zničení na konci pracovného dňa. Všetky skupinysa cítia byť emočne vyčerpaní z ich práce. Spomedzi skupín je druhá tou,ktorá najviac rieši emočné problémy veľmi chladnokrvne. Celkový pohľad na emocionálne vyčerpanie vzhľadom naprax s použitím One-Way ANOVA uvádzam v Tabuľke 9. V tabuľke 9 už na prvý pohľad vidieť, že vzhľadom naprax neexistujú štatisticky významné výsledky medzi sociálnymi pracovníkmi vmojom súbore. Pre úplné štatistické dokreslenie tohto faktu uvádzam aj výsledkytestu. Hodnota Levenovho testu je = 0,487. Dosiahnutásignifikancia je vyššia ako 0,05 (0,617). F test: F(2, 64) = 1,399; p>0,05.Z výsledkov F testu vyplýva, že medzi populačnými priemermi nie je významnýrozdiel. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné komparovať Post Hoc.  Tabuľka 9 Pohľad najednotlivé položky emocionálneho vyčerpania vzhľadom na prax s použitím One-WayANOVAZdroj:vlastné spracovanie 4.7.1.3 Znížená pracovná výkonnosť vzhľadom na dĺžku praxe (H4)V tejto časti práce prinášam hodnoty dosiahnutéhopriemerného skóre jednotlivých položiek zníženej pracovnej výkonnostis ohľadom na dĺžku praxe. Pohľad na jednotlivé položky uvádzamv Tabuľke 10 a významnosť rozdielov uvádzam v Tabuľke 11.Pre úplné štatistické dokreslenie zistených rozdielovuvádzam aj komparáciu jednotlivých skupín sociálnych pracovníkov podľa praxe zhľadiska signifikatných rozdielov na jednotlivé otázky (Post Hoc – MultipleComparisons) v Tabuľke 12. Tabuľka 10 Pohľad najednotlivé položky zníženej pracovnej výkonnosti vzhľadom na praxZdroj:vlastné spracovanie V súhrnnompohľade uvedenom v Tabuľke 3 sledovaný súbor dosiahol vysokú úroveň pracovnejvýkonnosti. Rozdelením do troch skupín vzhľadom na prax v Tabuľke 10 saukazuje nepatrný rozdiel, ktorý zo štatistického hľadiska nie je významný. Hypotéza4 sa nepotvrdila. Najvyššiu výkonnosťvykazujú zamestnanci s krátkou dobou praxe, menšiu so strednou doboupraxe. Sociálni pracovníci s krátkou dobou praxe cítia pocity viny, že imklienti kladú vinu za neúspechy v problémoch. Najmenej výkonní súsociálni pracovníci s dlhou dobou praxe, ale sebavedomie cítiav položke - veľmi efektívne riešim problémy svojich klientov. Všetkyskupiny majú dobrý pocit po práci so svojimi klientmi a dobre chápu, akosa cítia ich klienti. Hypotézu som overovalaprostredníctvom jednoduchej analýzy rozptylu One-Way ANOVA.  Tabuľka 11 Pohľad najednotlivé položky pracovnej výkonnosti vzhľadom na prax s použitím One-WayANOVAZdroj:vlastné spracovanie V tabuľke 12 je vidno, že môžeme pozorovať štatisticky významné rozdielyvzhľadom na prax medzi sociálnymi pracovníkmi v mojom súbore v rovine zníženejpracovnej výkonnosti, prejavujúce sa vo výsledkoch odpovedí na otázku: „Cítimsa svojou prácou veľmi frustrovaný“ - signifikancia 0,050 a na otázku: „Veľmiefektívne riešim problémy svojich klientov“ – signifikancia 0,021.Tabuľka 12 Porovnanie skupín z hľadiska praxe -signifikantné rozdiely v odpovediach na jednotlivé otázky4.7.2Výsledky skúmania burnout vzhľadom na vek  Tátokapitola poskytuje pohľad na významnosť rozdielov v jednotlivých položkáchtroch základných faktorov – emocionálneho vyčerpania, depersonalizáciea pracovnej výkonnosti vzhľadom na dosiahnutý vek zachytené v tabuľkách.  4.7.2.1 Emocionálne vyčerpanie vzhľadom na vek (H5)V tejto časti práce prinášam hodnoty jednotlivýchpoložiek emocionálneho vyčerpania s ohľadom na dosiahnutý vek. Pohľad najednotlivé položky uvádzam v Tabuľke 13 a významnosť rozdielovuvádzam v Tabuľke 14.  Tabuľka 13 Pohľad najednotlivé položky emocionálneho vyčerpania vzhľadom na vekZdroj: vlastné spracovanieVšetky tri skupiny sú v strednom stupni vyhoreniaa vekovo starších zamestnancov postihuje najviac. Najmenej sú emotívnymvyčerpaním ohrození sociálni pracovníci v strednej dospelosti. Najviaczničení na konci pracovného dňa sa cítia mladí a starší, tiež emočnevyčerpaní z práce, popritom všetky skupiny pracovníkov vedia navodiťuvoľnenú atmosféru. V tabuľke 13 už na prvý pohľad vidieť, že vzhľadom navek neexistujú štatisticky významné výsledky medzi sociálnymi pracovníkmi vmojom súbore.  Tabuľka 14 Pohľad najednotlivé položky emocionálneho vyčerpania vzhľadom na vek s použitím One-WayANOVAZdroj: vlastné spracovaniePre úplné štatistické dokreslenie tohto faktu sompreviedla aj test homogenity variancií. Hodnota Levenovho testu je = 2,287.Dosiahnutá signifikancia je vyššia ako 0,05 (0,110). Dáta nevyvracajúpredpoklad homogenity rozptylov. Z výsledkov F testu vyplýva, že medzipopulačnými priemermi nie je významný rozdiel. Z uvedeného dôvodu nie jepotrebné komparovať Post Hoc. Hypotéza 5 sa nepotvrdila. 4.7.2.2 Depersonalizácia vzhľadom na vek (H6)V tejto časti práce prinášam hodnoty jednotlivýchpoložiek depersonalizácie s ohľadom na dosiahnutý vek. Pohľad najednotlivé položky uvádzam v Tabuľke 15 a významnosť rozdielovuvádzam v Tabuľke 16. Tabuľka 15 Pohľad najednotlivé položky depersonalizácie vzhľadom na vekZdroj:vlastné spracovanie V tabuľke 15 už na prvý pohľad vidieť, že vzhľadom na vekneexistujú štatisticky významné výsledky medzi sociálnymi pracovníkmi v mojomsúbore v rovine depersonalizácie.  Najviacohrození cynizmom sú najmladší zamestnanci a najmenej najstaršív tretej skupine. Práca s ľuďmi pôsobí zaťažujúco na všetky skupiny.  Tabuľka 16 Pohľad najednotlivé položky depersonalizácie vzhľadom na vek s použitím One-Way ANOVAZdroj:vlastné spracovanie Pre úplné štatistické dokreslenie tohto faktu som vykonala aj testhomogenity variancií. Hodnota Levenovho testu je = 2,286.Dosiahnutá signifikancia je vyššia ako 0,05 (0,110). Dáta nevyvracajúpredpoklad homogenity rozptylov. F test: F(2, 64)= 0,239; p>0,05. Z výsledkovF testu vyplýva, že medzi populačnými priemermi nie je významný rozdiel. Zuvedeného dôvodu nie je potrebné komparovať Post Hoc. Hypotéza 6 sanepotvrdila. 4.7.2.3 Znížená pracovná výkonnosť vzhľadom na vek (H7)V tejto časti práce prinášam hodnoty jednotlivýchpoložiek zníženej pracovnej výkonnosti s ohľadom na dosiahnutý vek. Pohľadna jednotlivé položky uvádzam v Tabuľke 17 a významnosť rozdielovuvádzam v Tabuľke 18.Tabuľka 17 Pohľad najednotlivé položky zníženej pracovnej výkonnosti vzhľadom na vekZdroj: vlastné spracovanie V tabuľke 17 už na prvý pohľad vidieť, ževzhľadom na vek neexistujú štatisticky významné výsledky medzi sociálnymipracovníkmi v mojom súbore v rovine zníženej pracovnej výkonnosti. Pre úplné štatistické dokreslenie tohto faktu sompreviedla test homogenity variancií Hodnota Levenovho testu je = 0,419.Dosiahnutá signifikancia je vyššia ako 0,05 (0,660). Dáta nevyvracajúpredpoklad homogenity rozptylov. F test: F(2, 64)= 0,267; p>0,05. Zvýsledkov F testu vyplýva, že medzi populačnými priemermi nie je významnýrozdiel. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné komparovať Post Hoc. Hypotéza 7sa nepotvrdila. Tabuľka 18 Pohľad najednotlivé položky pracovnej výkonnosti vzhľadom na vek s použitím One-WayANOVAZdroj: vlastné spracovanie 4.8 Diskusia  V rámcivýskumu som zistila, že pomerne vysoký počet skúmaných sociálnych pracovníkovna tomto konkrétnom úrade je obeťou syndrómu vyhorenia. Z hľadiskaaritmetických priemerov nie sú výsledky nejako desivé (stredná úroveň emočnéhovyčerpania, stredná úroveň depersonalizácie a vysoká úroveň pracovnéhonasadenia), ale v súvislosti s individuálnymi hodnotami je veľmidôležité sa daným problémom zaoberať.   Emočnévyčerpanie som zistila u takmer 60 % skúmaných sociálnych pracovníkov,cynickému správaniu voči klientom podlieha takmer 50 % zamestnancova výkonnosť klesá u 7,5 % probandov. Keď vezmem do úvahy výsledky zistené v jednotlivýchskupinách, tak najviac emočne vyčerpaní sa cítia zamestnanci v skupine nad 46rokov, kde je hodnota aritmetického priemeru 25,56 a teda takmer nahranici strednej a vysokej úrovni emočného vyčerpania. Keď výsledokporovnám so zistením Maslachovej[105], tak v porovnaní zisťujemdosiahnuté vyššie skóre a domnievam sa, že na týchto sociálnychpracovníkov dolieha stres z kontaktu s klientmi najviac. Hypotéza 1 (H1): Priemerné hodnotymiery depersonalizácie sa pohybujú od 7 do 12 bodov v predmetnej škále MBI.Sociálni pracovníci z môjho súboru dosiahli priemernú úroveň depersonalizácie7,147 bodov. S ohľadom na dosiahnuté výsledky môžem konštatovať, že úroveňdepersonalizácie sa pohybuje na spodnej hranici priemeru. Vysokú mierudepersonalizácie vykazujú desiati pracovníci, to je 14,9 percent zo skúmanéhosúboru, pričom sa táto neprejavila ani pri porovnaní výsledkov z hľadiska vekua ani z hľadiska praxe. Z uvedeného dôvodu sa domnievam, že v prípade týchtodesiatich pracovníkov môže vysoká úroveň depersonalizácie súvisieť s osobnostnýmicharakteristikami, prípadne psychickým rozpoložením v čase skúmania. Vzhľadomna zistené výsledky je možné konštatovať, že Hypotéza 1, v ktorej sompredpokladala vysoké skóre v rovine depersonalizácie, sa v súbore sociálnychpracovníkov ako celku nepotvrdila. Hypotéza 1 bola falzifikovaná.  Hypotéza2 (H2): Priemerné hodnoty miery emocionálneho vyčerpania jednotlivých skupín vzhľadomna dĺžku praxe sa pohybujú od 17 do 26 bodov v predmetnej škále MBI. Všetkyskupiny vzhľadom na dĺžku praxe sú presvedčené, že dokážu navodiť uvoľnenúatmosféru a zdá sa, že humor im pomáha prekonávať vyčerpanie v emocionálnejoblasti na konci pracovného dňa. Štatisticky významné rozdiely sa však medzijednotlivými skupinami sa nepotvrdili. Vzhľadom na zistené výsledky môžemkonštatovať, že Hypotéza 2, v ktorej som predpokladala rozdielyv dosiahnutej úrovni emocionálneho vyčerpania sledovanej vzorky sociálnychpracovníkov vzhľadom na dĺžku praxe sa nepotvrdila. Hypotéza 2 bolafalzifikovaná.Hypotéza 3 (H3): Ako som užuviedla v Hypotéze 1 probandi dosiahli priemerné hodnoty miery cynizmuv predmetnej škále štandardizovaného dotazníka. Viac cynickí sú služobnemladší sociálni pracovníci a uvádzajú, že práca je pre nich emočne priťažká.Najvýraznejší rozdiel je v porovnaní so služobne najstaršími zamestnancami. Niektorépoložky faktorov syndrómu vyhorenia vykazujú významné štatistické rozdiely, aletieto výsledky nepovažujem za relevantné v komparácii, keďže v skupine prax dotroch rokov je iba päť probandov a v skupine prax od osem rokov až 44. Významnéje emočné zaťaženie sociálnych pracovníkov v prvej skupine s praxoudo troch rokov, neistota vo vzťahu ku klientovi a odosobňovanie sa. Dve zpracovníčok s veľmi krátkou dobou praxe uviedlo najvyšší stupeň škályLikertovej stupnice (denne) v súvislosti s výrokom "Obávam sa, že tátopráca je pre mňa priťažká", čo môže viesť k záveru, že na úrade nefungujesupervízia[106] a pracovníci sú hodení do vody acítia sa neistí. Pravdepodobne pokrivkáva zaškoľovanie pracovníkov, keďže majúpocit, že nemôžu pomôcť klientovi. Štatisticky významné rozdiely celkovo medzijednotlivými skupinami sa nepotvrdili. Vzhľadom na zistené výsledky môžemkonštatovať, že Hypotéza 3, v ktorej som predpokladala rozdiely v miereneosobného až cynického postoja vo vzťahu ku klientom (DP) sledovanej vzorkysociálnych pracovníkov vzhľadom na dĺžku praxe sa nepotvrdila. Hypotéza 3 bolafalzifikovaná.  Hypotéza4 (H4): Hodnoty miery pracovnej výkonnosti všetkých troch skupín s ohľadomna dĺžku praxe sa pohybujú vo vysokej úrovni predmetnej škály. Štatistickyvýznamné rozdiely som zistila iba v odpovediach na výrok „Cítim sa svojouprácou veľmi frustrovaný/-á“ medzi skupinou s najkratšou dobou praxe a služobnenajstaršími a „Veľmi efektívne riešim problémy svojich klientov“ medzi druhou (prax4 – 7 rokov) a treťou skupinou (prax nad 8 rokov). Zaujímavé je, že u služobnemladších zamestnancov vystupuje do popredia neistota v otázke efektívnehoriešenia problémov svojich klientov. Odpoveď „niekoľkokrát za mesiac“ jealarmujúca. Pre služobne najmladších je práca frustrujúca a pre nichsamotných nemotivujúca. Pravdepodobný dôvod som uviedla vyššie v Hypotéze3. Štatisticky významné rozdiely celkovo medzi jednotlivými skupinami sa aniv tomto prípade nepotvrdili. Vzhľadom na zistené výsledky môžemkonštatovať, že Hypotéza 4, v ktorej som predpokladala rozdiely v mierezníženia efektivity práce s klientmi a pracovného výkonu (PA)sledovanej vzorky sociálnych pracovníkov vzhľadom na dĺžku praxe sa nepotvrdila.Hypotéza bola 4 falzifikovaná.Hypotéza 5 (H5): Hodnotymiery emocionálneho vyčerpania jednotlivých skupín vzhľadom na vek sa pohybujúod 17 do 26 bodov v predmetnej škále MBI. Všetky tri skupiny sú v strednomstupni emočného vyhorenia a vekovo starších zamestnancov postihuje najviac. Aritmetickýpriemer skupiny vekovo najstarších zamestnancov je na hranici strednej s vysokouúrovňou emočného vyčerpania. Najmenej sú emotívnym vyčerpaním ohrození sociálnipracovníci v strednej dospelosti. Štatisticky významné rozdiely medzijednotlivými skupinami sa nepotvrdili. Vzhľadom na zistené výsledky môžemkonštatovať, že Hypotéza 5, v ktorej som predpokladala rozdiely v dosiahnutejúrovni emocionálneho vyčerpania (EE) sledovanej vzorky sociálnych pracovníkovvzhľadom na dosiahnutý vek sa nepotvrdila. Hypotéza 5 bola falzifikovaná.Hypotéza 6 (H6): Priemerné hodnotymiery depersonalizácie jednotlivých skupín vzhľadom na vek sa pohybujú od 7 do12 bodov v predmetnej škále MBI. Štatisticky významné rozdiely medzijednotlivými skupinami sa nepotvrdili. Vzhľadom na zistené výsledky môžemkonštatovať, že Hypotéza 6, v ktorej som predpokladala rozdiely v miereneosobného až cynického postoja vo vzťahu ku klientom (DP) sledovanej vzorkysociálnych pracovníkov vzhľadom na dosiahnutý vek sa nepotvrdila. Hypotéza 6 bolafalzifikovaná.Hypotéza 7 (H7): Hodnoty mierypracovnej výkonnosti všetkých troch skupín vzhľadom na vek sa pohybujú vovysokej úrovni predmetnej škály do 31 bodov. Najviac sa strata výkonnostiprejavuje u skupiny probandov od 30 do 45 rokov. Štatisticky významnérozdiely medzi jednotlivými skupinami sa nepotvrdili. Vzhľadom na zistenévýsledky môžem konštatovať, že Hypotéza 7, v ktorej som predpokladala rozdielyv miere zníženia efektivity práce s klientmi a pracovného výkonu(PA) sledovanej vzorky sociálnych pracovníkov vzhľadom na dosiahnutý vek sanepotvrdila. Hypotéza 7 bola falzifikovaná.   Žiadnaz mnou stanovených hypotéz nebola verifikovaná. Nezistila som síceštatisticky významné celkové výsledky (odhliadnuc od štatisticky významnýchrozdielov v odpovediach na niektoré otázky) napriek tomu dosiahnuté poznatkymôžu mať význam pre ich aplikáciu v praxi.Faktom totiž zostáva, že 40 sociálnych pracovníkov zvýskumnej vzorky 67 probandov pociťuje emočné vyčerpanie a 17 z nich sanachádza vo vysokom štádiu emocionálneho vyčerpania. 32 pracovníkov úradu prácemá tendenciu ku klientom pristupovať neosobne až cynicky. Zatiaľ sa prvé dvastupne syndrómu vyhorenia - emočné vyčerpanie ani depersonalizácia nepremietajúdo pracovnej výkonnosti, ktorá je prekvapivo vysoká. Len 5 zamestnancov úradu[107]sa nachádza v strednej úrovni ohrozenia efektivity práce. Otázka znie: „Dokedy?“ 4.9 Odporúčania pre praxZistené výsledky v rovine emočnéhovyčerpania a ohrozenia cynizmom u zamestnancov v oblastipomáhajúcej profesie sociálneho pracovníka sú alarmujúce a poukazujú nanevyhnutnosť prijatia dôsledných preventívnych, prípadne terapeutickýchopatrení. Možnosti prevenciesom naznačila už v teoretickej časti práce. V súvislostis výsledkami v empirickej časti práce vystupuje do popredia v rámcipreventívnych opatrení: supervízia, vzdelávanie, kultúra priestorova nedirektívny prístup zo strany zamestnávateľa. Význam naberá cyklickévzdelávanie, rozširovanie si obzorov a možnosť rekondičných pobytov. Vzhľadomk tomu, že neistými a cynickými sa cítia mladší zamestnancis kratšou dobou praxe, treba sa zamerať na tútorskú a výcvikovú supervíziu.[108]Úrady práce pravidelne zaraďujú do sociálno–psychologického výcvikuzameraného na sebapoznávanie a nácvik komunikačných zručnostíznevýhodnených uchádzačov o zamestnanie - absolventov. Počas trojdňovýchstretnutí sa kladie veľký dôraz na potrebu sebapoznávania ako nevyhnutnéhopredpokladu pri uzatváraní kariéry a úspešného sebapresadenia. Klienti dostanúmožnosť postupne si uvedomiť svoje požiadavky, hodnoty, predstavy, pocity,úrovne prijatia samých seba, svojho sebavedomia, vyjadrovania a svojhounikátneho prispenia. Dostatočné poodhalenie silných a slabých stránok,nácvik komunikačných zručností v rámci stretnutí a tak dať absolventommožnosť a príležitosť postupne maximalizovať svoje silné stránky,prekonávať slabosti, zlepšovať vzájomné vzťahy, zvládať stres, zvyšovaťvýkonnosť a zosúladiť svoje požiadavky s požiadavkami trhu práce.[109] Je vhodnésociálno–psychologické výcviky orientovať vo zvýšenej miere aj na vlastnýchzamestnancov, ktorí nastúpili do práce priamo zo školských lavíc. Madzinová hovorí, že zvyšovanie odbornej a osobnostnej kvalifikáciezamestnancov zabezpečuje osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu.Vypracováva plány vzdelávania, ktoré sú zamerané na cieľové skupinyzamestnancov. Vzdelávanie je orientované najmä na rozvoj manažérskych,komunikačných a počítačových zručností, na jednanie s klientom, nasociálno–psychologický výcvik a zvládanie stresových situácií.[110] Takžev rámci rozpočtových opatrení je vhodné len vyčleniť finančné prostriedkya podať si žiadosť na príslušný úrad.V neposlednomrade má nezanedbateľný význam kultúra priestorov. Vytváranie priaznivýchpracovných podmienok vplýva na emocionálnu zložku, ktorej pozitívna stimuláciaje dôležitá v súvislosti s prevenciou syndrómu vyhorenia v prvom azákladnom faktore - zložke emočného vyčerpania. Niekedy stačí máloa netreba do inovácie kancelárii investovať závratné finančné prostriedky.V tejto súvislosti citujem vyjadrenie jednej sociálnej pracovníčky:„Každodenný pohľad na rozbitý register nikoho nepoteší.“ [111]ZÁVER Moja bakalárskadiplomová práca sledovala v prvom rade výskumný cieľ. Potvrdiť alebo poprieťprítomnosť depersonalizácie (odosobnenia, cynizmu) u sociálnych pracovníkov nakonkrétnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Súbežne s týmto cieľom som sistanovila čiastkové výskumné ciele, ktoré som tiež sformulovala do hypotéz.Tieto parciálne témy vyplynuli z postupného zbierania teoretických poznatkovo syndróme vyhorenia a jeho vplyve na sociálneho pracovníka. Sociálni pracovnícitakmer denne prichádzajú do kontaktu s klientmi, ktorí sa ocitliv nepriaznivej životnej situácii. Človek pracujúci v akejkoľvek ekonomicky prospešnej činnosti sa môžerozhodnúť jednoducho sa s ľuďmi negatívne naladenými a ocitajúcimi sav hraničných situáciách nestretať. Sociálny pracovník sa s nimistretáva neustále a dokonca ich vyhľadáva, lebo chápe svoju prácu akoposlanie. V poslednom čísle časopisu PsychologieDnes som si prečítala, že podľa štatistiky až 95 % ľudí nie je ochotných kvnútornej zmene, nechcú so sebou nič robiť. Chcú síce, aby sa zmena v ichživote udiala, ale oni sa na tom aktívne podieľať nechcú. V podstate si bahniav tom, ako sa im nedarí, sťažujú sa, že manžel/-ka sa nesnaží, že deti sanepekne chovajú, že vláda neurobí potrebné opatrenia a úrady im nedokážupomôcť. Očakávajú pomoc iba zvonka.[112] Z tohto pohľadu teda nie jenič výnimočné, ak je cynickým prístupom ku klientom ohrozených až polovicaprobandov z mnou skúmaného súboru. Sociálni pracovníci na úradoch totiž často tvoria akýsinárazníkový priestor na ventilovanie negatívnych pocitov klientov. Nevedia, čipríde klient, ktorý chce nadávať na vládu, spoločenské zriadenie alebo chcea potrebuje skutočne pomôcť. Predpokladala somvysokú mieru cynizmu u sociálnych pracovníkov. Štatisticky významnérozdiely sa nepotvrdili. Čo však s každým siedmym zamestnancom, ktorý jeohrozený vysokým stupňom cynizmu? Z filozofickéhohľadiska, ak by sa ktokoľvek ocitol v pozícii nezamestnaného, ktorého siúradníci podávajú od dverí k dverám kvôli nutnej administratíve a v extrémnompríklade v desiatich kanceláriách okúsi prístup práve tých desiatich cynickýcha citovo vyčerpaných sociálnych pracovníkov, negatívny obraz o úradníkoch sašíri ako lavína. V tom horšom prípade odradí od vyhľadania sociálnej pomocipráve tých, ktorí ju najviac potrebujú.V práci vyhorianajskôr práve tí najzapálenejší a najobetavejší a nesúvisí to ibanáporom klientov a práce, ale aj s osobnostným nastavením. A u nássa prevencia voči syndrómu vyhorenia neberie veľmi vážne.[113]  Stanovený cieľ sami podarilo naplniť, lebo ma viedla zvedavosť, snaha dozvedieť sa viac (nie ibafixácia na výsledok) a tiež snaha informovať ozávažnosti dopadu syndrómu vyhorenia na sociálnych pracovníkov. Sociálna práca je práca značne náročná na psychiku a ohrozuje takkvalitu práce ako aj kvalitu osobného života. V podstate mi išlo o nutnosťzvýrazniť, že treba skvalitňovať prístup sociálneho pracovníka ku klientovi ato prechádzaním vyhoreniu. Štatisticky významné rozdiely v skúmanej skupine celkovo som sícenezistila, ale i napriek tomu získané poznatky môžu v praxi prispieť kskvalitneniu poskytovania sociálnych služieb a zlepšeniu prístupusociálneho pracovníka ku klientom. Výsledky tejto práce sú určené, okrem iného, sociálnym pracovníkom, ktorísa stali výskumnou vzorkou v skúmaní výskytu syndrómu vyhorenia. Výsledkymôjho výskumu dávam k dispozícii zamestnancom ÚPSVaR Partizánske.ZOZNAMBIBLIOGRAFIE Knihya zborníky:AUGER, L. Strach,obavy a jejich překonávaní. Prel. A. Kozlíková. 1. vydanie. Praha: Portál,1998. 175 s. ISBN 80-7178-231-9CUNGI, CH. Jakzvádat stres. Prel. D. Šimková. 1. vydanie. Praha: Portál, 2001. 204 s. ISBN80-7178-465-6DOBRÍKOVÁ, P. Zvládaniezáťažových situácií. 1. vydanie. Bratislava: Slovak Academic Press, 2007.126 s. ISBN 978-80-89271GABURA, J. –PRUŽINSKÁ, J. Poradenský proces. Praha: SLON, 1995. 147 s. ISBN80-85850-10-9JEKLOVÁ, M. -REITMAYEROVÁ, E. Syndrom vyhoření. Praha: Vzdělávácí intitut ochranydětí, 2006. 31 s. ISBN 80-86991-74-1KALLWASS, A. Syndromvyhoření. Prel. P. Babka. 1. vydanie. Praha: Portál, 2007. 139 s. Prekladz: Das Burnout-Syndrom. ISBN 978-80-7367-299-7KEBZA, V. - ŠOLCOVÁ,I. Syndróm vyhoření. 2. rozšírené a doplnené vydanie. Praha: Státní zdravotní ústav,2003. 23 s. ISBN 80-7071-231-7KOČŠ, M. Základypsychológie. 6. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo,2006. 103 s. ISBN 80-08-02409-7KŘIVOHLAVÝ, J. Jakneztratit nadšení. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 1998. 136s. ISBN80-7169-551-3KŘIVOHLAVÝ, J. Konfliktymezi lidmi. 1. vydanie. Praha: AVICENUM, 1973. 303 s.KŘIVOHLAVÝ, J. Psychologiezdraví. 1.vyd. Praha: Portál 2001. 280s. ISBN 80-7178-551-2MATOUŠEK, O. a kol. Metodya řízení sociální práce. Praha: Portál, s.r.o., 2003. 384 s. ISBN80-7178-548-2MATOUŠEK, O. Slovníksociální práce. 1. vydanie. Praha: Potrtál, 2003. 287 s. ISBN 80-7178-549-0MATOUŠEK, O. Základysociální práce.1. vydanie. Praha: Portál, 2001. 314 s. ISBN80-7178-473-7NAKONEČNÝ, M. Psychologietéměř pro každého. 1. vydanie. Praha: Academia, 2004. 318 s. ISBN80-200-1198-6NEDLEY, N. Životbez depresie. Vrútky: ADVENT-ORION, 2004. 350 s. ISBN 80-8071-044-9ŘEZNÍČEK, I.Metody sociální práce. 1. vydanie. Praha: Sociologické nakladatelství,1994. 75 s. ISBN 80-85850-001-1ŘÍČAN, P. Psychologieosobnosti. 3. vydanie. Praha: Orbis, 1975. Pyramida. 332 s. 11-033-75SEIWERT, Lothar, J. Opretekys časom. Prel. G. Stanay. 1. vydanie. Bratislava: Alfa, 1991. 58 s. ISBN80-05-00923-2SENGEROVÁ, G. - HOFFMANN,W. Testy osobnosti. Prel. Ľ. Klindová. Bratislava: Ikar, 1997. 208 s. Prekladz: Finden Sie Ihren PQ. ISBN 80-7118-420-9 Časopisy:Bánovské noviny(Týždenník občanov mesta). č. 4. Bánovce nad Bebravou: Agency Gemini, s. r. o.2010KEBZA, V. – ŠOLCOVÁ,I. Burnout syndrom: Teoretická východiska, diagnostické a intervenčnémožnosti. In: Československá psychologie, 1998.MASLACH, CH. –JACKSON, S. E. (1981) The measurement of experienced burnout. Journalof Occupational Behaviour, 2MASLACH, CH. –JACKSON, S. E. (1986) The Maslach Burnout Inventory (Research edition).Palo Alto, California: Consulting Psychologist PressMoja psychológia. č.04/2009. Bratislava: MF MEDIA 2009. ISSN 1337-8899OK! č. 3. Bratislava: MEDIAVISION, 2008. ISSN1337-8414NÔTOVÁ, P. –PÁLENÍKOVÁ, V. (2003). In: Psychiatria. Roč. 10, č. 4. ISSN 1335-423X Psychologie Dnes.2010. 3. číslo. Praha: Portál, s.r.o. roč. 16. ISSN 1212-9607Sociálna politika azamestnanosť. č. 02/2007.Bratislava: ÚPSVaR a MPSVaR SR, 2007. ISSN 1336 5053Sociálna politika azamestnanosť. č. 03/2008. Bratislava: ÚPSVaR a MPSVaR SR, 2008. ISSN 1336 5053Sociálna politika azamestnanosť. č. 04/2008.Bratislava: ÚPSVaR a MPSVaR SR, 2008. ISSN 1336 5053Sociálna politika azamestnanosť. č. 05/2008.Bratislava: ÚPSVaR a MPSVaR SR, 2008. ISSN 1336 5053Sociálna politika azamestnanosť. č. 06/2008.Bratislava: ÚPSVaR a MPSVaR SR, 2008. ISSN 1336 5053Zamestnanosť asociálna politika. č. 08/2008.Bratislava: ÚPSVaR a MPSVaR SR, 2008. ISSN 1336 5053 Legislatíva:Zbierka zákonov č.453/2003, ZÁKON z 30. októbra 2003 o orgánoch štátnej správy v oblastisociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorýchzákonov sociálnych vecí a rodinyZbierka zákonov č.576/2004, ZÁKON z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službáchsúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplneníniektorých zákonov Internetovéodkazy:www.upol.czwww.psychodiagnostika-as.sk http://managementcoaching.blogspot.comIné: BENCZE J. Štvrťročnáštatistika o počte a štruktúre evidovaných nezamestnaných okresu Bánovce nadBebravou ku koncu mesiaca marec 2009. Interný dokument ÚPSVaR Bánovce nadBebravou BENCZE J. Štvrťročnáštatistika o počte a štruktúre evidovaných nezamestnaných okresu Partizánske kukoncu mesiaca marec 2009. Interný dokument ÚPSVaR PartizánskePRÍLOHY  Dotazníkdemografických Údajov................................................1Príloha 1 ZlaticaMokráňová, študentka FF UP v Olomouci, Sociálnapráca – študijná skupina Mojmírovce______________________________________________________ Vážená sociálna pracovníčka, vážený sociálnypracovník,    somštudentkou externého štúdia sociálnej práce Univerzity Palackéhov Olomouci. Spracovávam bakalársku prácu so zameraním na psychickú záťažsociálneho pracovníka a jej zvládanie.  V tejto súvislostisi Vás dovoľujem poprosiť o spoluprácu, spočívajúcu vo vyplnení predloženýchdotazníkov. Pri vypĺňaní demografického dotazníka nie je potrebné udávať meno,Vaša anonymita bude dôsledne rešpektovaná a získané údaje budú slúžiť len prevýskumné ciele. Výsledky pomôžu objasniť psychickú a časovú náročnosť povolanív sociálnej sfére.   ZaVašu ochotu a úprimnosť pri vyplňovaní dotazníkov Vám vopred ďakujem. Demografickéúdaje Pohlavie:  muž/ ženaVek:..........................................Počet rokov (prax) v oblasti služiebzamestnanosti, resp. sociálnych vecí: ...................................................[1] Bánovskénoviny – Týždenník občanov mesta. Bánovce nad Bebravou: Agency Gemini, s. r. o.2010, roč. 3, č. 4, s. 4[2] A. Beňušková In: Drdulová R. Syndrómvyhorenia „Vypne vo vás motor a vy zostanete stáť“ OK! Bratislava: MEDIAVISION, 2008, roč. 1, november, s. 98-99[3] KŘIVOHLAVÝ,J. Jak neztratit nadšení. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 1998.Definice, s. 45[4] MATOUŠEK,O. Slovník sociální práce. 1. vydanie. Praha: Portál, 2003. s. 263[5] Zbierkazákonov č. 576/2004, ZÁKON z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti,službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene adoplnení niektorých zákonov, Príloha 1[6] KŘIVOHLAVÝ,J. Jak neztratit nadšení. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 1998. Odlíšeníburnout od jiných negativních psychických stavů, s. 52[7] PŘIKRYLOVA,D.-NAKLÁDALOVA, M.-LUŽNÝ, J.: Burnout syndrom - diagnostika a terapie[online]. [cit. 20-10-2009]. Dostupný zhttp://www.upol.cz/fileadmin/user_upload/LF-kliniky/prac-lekarstvi/syndrom_vyhoreni_dif_dg_terapie_prevence.pdf[8] tamtiež[9] PŘIKRYLOVA,D.-NAKLÁDALOVA, M.-LUŽNÝ, J.: Burnout syndrom - diagnostika a terapie[online]. [cit. 20-10-2009]. Dostupný zhttp://www.upol.cz/fileadmin/user_upload/LF-kliniky/prac-lekarstvi/syndrom_vyhoreni_dif_dg_terapie_prevence.pdf[10] JEKLOVÁ, M. - REITMAYEROVÁ, E. Syndromvyhoření. Praha: Vzdělávácí intitut ochrany dětí, 2006. 3.3. Rizikové faktorypro vznik syndrómu vyhoření, s. 16-17[11] KEBZA,V. - ŠOLCOVÁ, I. Syndróm vyhoření. 2. rozšírené a doplnené vydanie.Praha: Státní zdravotní ústav, 2003. 3. Přehled profesí s rizikem vznikusyndromu vyhoření, s. 8[12] KALLWASS,A. Syndrom vyhoření. Prel. P. Babka. 1. vydanie. Praha: Portál, 2007.Preklad z: Das Burnout-Syndrom. Díl II Rodina a partnerský vztah, s. 57-66[13] tamtiež,s. 57-66[14] Cherniss In: KŘIVOHLAVÝ, J. Jak nestratitnadšení. Praha: Grada Publishing, spol. s r.o., 1998. Kdy dochází k psychickémuvyhoření, s. 25[15] JEKLOVÁ, M. -REITMAYEROVÁ, E. Syndrom vyhoření. Praha: Vzdělávácí intitut ochrany dětí,2006. 3.3. Rizikové faktory pro vznik syndrómu vyhoření, s. 16-17[16] KOLLÁRIKOVÁ,Ľ. Pár slov na úvod..., Sociálna politika a zamestnanosť.Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2008, roč. neuvedený, č. 4, s. 3[17] DANIŠOVÁ, D. Riešeniesociálnej núdze občana s ŤZP, Sociálna politika a zamestnanosť.Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2008, roč. neuvedený, č. 6, s. 18,19[18] tamtiež,s. 18,19[19] PAUČÍKOVÁ,D. Ku každému klientovi pristupujeme citlivo, Zamestnanosť a sociálnapolitika. Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2008, roč. neuvedený, č. 8, s. 20[20] ŠIPOŠOVÁ,E. Sociálna práca po výkone trestu odňatia slobody, Sociálna politika azamestnanosť. Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2008, roč. neuvedený, č. 6, s. 4,5[21] KALLWASS,A. Syndrom vyhoření. Prel. P. Babka. 1. vydanie. Praha: Portál, 2007.Preklad z: Das Burnout-Syndrom. Díl III Osobnostní dispozice, s. 107-124[22] KAVESKÁ, V. Moja psychológia. Naučte sadelegovať prácu. 1. vydanie. č. 3. Bratislava: MF Media, s.r.o., 2009. roč. 1, č. 4, s. 59-61[23] KALLWASS,A. Syndrom vyhoření. Prel. P. Babka. 1. vydanie. Praha: Portál, 2007.Preklad z: Das Burnout-Syndrom. Díl III Osobnostní dispozice, s. 107-124[24] B. Erbenová In: MILLEROVÁ, P. Telov zajatí stresu. Moja psychológia. Bratislava. MF MEDIA. 2009, roč. 1, č.4, s. 81-83[25] KALLWASS,A. Syndrom vyhoření. Prel. P. Babka. 1. vydanie. Praha: Portál, 2007. Prekladz: Das Burnout-Syndrom. Díl II Rodina a partnerský vztah, s. 57-66[26] KŘIVOHLAVÝ, J. Jak neztratit nadšení. 1.vyd.Praha: Grada Publishing, 1998. Společné znaky definic burnout, s. 51[27] KEBZA,V. - ŠOLCOVÁ, I. Syndróm vyhoření. 2. rozšírené a doplnené vydanie.Praha: Státní zdravotní ústav, 2003. 4. Popis příznaků syndromu vyhoření, s.9-10[28] KŘIVOHLAVÝ, J. Jakneztratit nadšení. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 1998. Společné znaky definicburnout, s. 61[29] KALLWASS,A. Syndrom vyhoření. Prel. P. Babka. 1. vydanie. Praha: Portál, 2007.Preklad z: Das Burnout-Syndrom. Díl II Rodina a partnerský vztah, s. 103-106[30] KŘIVOHLAVÝ, J. Jak nestratit nadšení. Praha:Grada Publishing, spol. s r.o., 1998. MBI – Metóda Maslach Burnout Inventory,s. 40-41[31] KŘIVOHLAVÝ, J. Jak neztratit nadšení. 1.vyd.Praha: Grada Publishing, 1998. Dotazník BM – psychického vyhoření, s. 36-38[32] Tamtiež: s. 38[33] KEBZA,V. – ŠOLCOVÁ, I. Burnout syndrom: Teoretická východiska, diagnostické aintervenčné možnosti. In: Československá psychologie, 1998, roč. XLII, č.5, s. 429 - 448[34] MATOUŠEK,O. Základy sociální práce.1. vydanie. Praha: Portál, 2001. Kapitola 5 Sociální politika, sociální služby asociální práce, s. 178 - 180[35] Zbierka zákonov č. 453/2003, ZÁKON z 30.októbra 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny aslužieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,sociálnych vecí arodiny, § 5 Postavenie a pôsobnosť úradu práce[36] OBERFRANCOVÁ,A. Múdrosť a ľudskosť sociálneho pracovníka veľa znamená, Sociálnapolitika a zamestnanosť. Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2008, roč. neuvedený,č. 6, s 16[37] MATOUŠEK,O. Slovník sociální práce. 1. vydanie. Praha: Portál, 2003. s. 149[38] MATOUŠEK, O. Slovník sociálnípráce. 1. vydanie. Praha: Portál, 2003. s. 213[39] ŘEZNÍČEK, I. Metody sociální práce. 1.vydanie. Praha: Sociologické nakladatelství, 1994. Úvod, s. 10[40] MATOUŠEK, O. Slovník sociální práce. 1.vydanie. Praha: Portál, 2003. s. 213[41] MATOUŠEK,O. Základy sociální práce.1. vydanie. Praha: Portál, 2001. Kapitola 5 Sociální politika, sociální služby asociální práce, s. 178 - 180[42] ŘÍČAN,P. Psychologie osobnosti. 3. vydanie. Praha: Orbis, 1975. Pyramida. 1 Předmět a přístup psychologie osobnosti,s. 38[43] ŘEZNÍČEK, I. Metody sociální práce. 1.vydanie. Praha: Sociologické nakladatelství, 1994. 3. Osobní a profesionálnípředpoklady sociální práce, s. 23[44] OBERFRANCOVÁ,A. Múdrosť a ľudskosť sociálneho pracovníka veľa znamená, Sociálnapolitika a zamestnanosť. Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2008, roč. neuvedený,č. 6, s. 16[45] ŘEZNÍČEK,I. Metody sociální práce. 1. vydanie. Praha: Sociologickénakladatelství, 1994. 1. Sociální práce jako rozporuplná profese, s. 18[46] OBERFRANCOVÁ,A. Múdrosť a ľudskosť sociálneho pracovníka veľa znamená, Sociálnapolitika a zamestnanosť. Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2008, roč. neuvedený,č. 6, s 16[47] MATOUŠEK,O. Slovník sociální práce. 1. vydanie. Praha: Portál, 2003. s. 149[48] HAMBÁLEK, Sociálne cítenie – predpokladrozvoja slobodnej spoločnosti, Sociálna politika a zamestnanosť.Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2008, roč. neuvedený, č. 4, s. 14[49] DOBRÍKOVÁ,P. Zvládanie záťažových situácií. 1. Vydanie. Bratislava: SlovakAcademic Press, 2007. Syndróm vyhorenia v zdravotníctve s. 76[50] MATOUŠEK,O. Slovník sociální práce. 1. vydanie. Praha: Portál, 2003. s. 263[51] tamtiežs. 263[52] KEBZA,V. - ŠOLCOVÁ, I. Syndróm vyhoření. 2. rozšírené a doplnené vydanie.Praha: Státní zdravotní ústav, 2003. Úvod, s. 4[53] KOČŠ, M. Základy psychológie. 6. vydanie.Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. Dynamika psychiky, s. 36-45[54] Maslow In: ŘÍČAN, P. Psychologie osobnosti. 3.vydanie. Praha: Orbis, 1975. Pyramida. 5. Osobnost a motivace, s.191 – 197[55] KŘIVOHLAVÝ, J. Konflikty mezi lidmi. 1.vydanie. Praha: AVICENUM, 1973. 3 Interpersonální konflikty zájmu, s. 97 – 98[56] Cattell In: ŘÍČAN, P. Psychologie osobnosti.3. vydanie. Praha: Orbis, 1975. Pyramida. 5. Osobnost a motivace, s.191 – 197[57] KOČŠ, M. Základy psychológie. 6. vydanie.Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. Dynamika psychiky, s.36-45[58] MATOUŠEK, O. a kol. Metody ařízení sociální práce. Praha: Portál, s.r.o., 2003. s. 38[59] GABURA, J. – PRUŽINSKÁ, J. Poradenskýproces. Praha: SLON, 1995. XXII. Etické zásady práce poradcu, s. 100[60] AUGER,L. Strach, obavy a jejich překonávaní. Prel. A. Kozlíková. 1. vydanie.Praha: Portál, 1998. Kapitola 1Prameny úzkosti, s. 19[61] tamtiež[62] NEDLEY,N. Život bez depresie. Prel. I.Valkovič – J. Melcerová. Vrútky:ADVENT-ORION, 2004. Preklad z: Depression the Way Out. Kapitola 8 Stres bezobáv, s. 189 – 207[63] NEDLEY, N. Život bez depresie. Prel.I.Valkovič – J. Melcerová. Vrútky: ADVENT-ORION, 2004. Preklad z: Depressionthe Way Out. Kapitola 8 Stres bez obáv, s. 189 – 207[64] NAKONEČNÝ, M. Psychologie téměř pro každého.1. vydanie. Praha: Academia, 2004. Má člověk duši?, s. 54[65] SENGEROVÁ,G. - HOFFMANN, W. Testy osobnosti. Prel. Ľ. Klindová. Bratislava: Ikar, 1997.208 Preklad z: Finden Sie Ihren PQ. Čo treba vedieť o kríze, s. 84-85[66] BREZÍK,P. Dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Sociálna politika a zamestnanosť. Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2007, roč. neuvedený,č. 2, s 9,11[67] SEIWERT,Lothar, J. Opreteky s časom. Prel. G. Stanay. 1. vydanie. Bratislava:Alfa, 1991. s. 11-51[68] tamtiežs. 11-51[69] tamtiežs. 11-51[70] tamtiežs. 11-51[71] KŘIVOHLAVÝ, J. Jak nestratit nadšení.Praha: Grada Publishing, spol. s r.o., 1998. Organzace práce, s. 108-109[72] KOČŠ,M. Základy psychológie. 6. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogickénakladateľstvo, 2006. Psychickézdravie a stres, s. 68-69[73] CUNGI,CH. Jak zvádat stres. Prel. D. Šimková. 1. vydanie. Praha: Portál, 2001.Část čtvrtá Jak žít bez stresu, s.190 - 198[74] MATOUŠEK,O. Slovník sociální práce. 1. vydanie. Praha: Portál, 2003. s. 164[75] KŘIVOHLAVÝ,J. Jak nestratit nadšení. Praha: Grada Publishing, spol. s r.o., 1998.s. 104-116[76] KŘIVOHLAVÝ, J. Jak nestratit nadšení. Praha:Grada Publishing, spol. s r.o., 1998. s. 104-116[77] tamtiež s. 104-116[78] KŘIVOHLAVÝ, J. Jak nestratit nadšení. Praha:Grada Publishing, spol. s r.o., 1998. s. 104-116[79] GABURA, J. – PRUŽINSKÁ, J. Poradenskýproces. Praha: SLON, 1995. XX. Syndróm vypálenia u poradcov, s. 95[80] GABURA, J. – PRUŽINSKÁ, J. Poradenský proces.Praha: SLON, 1995. XXI. Supervízia v poradenstve, s. 96[81] tamtiež s. 96[82] KŘIVOHLAVÝ, J. Psychologie zdraví. 1.vydanie. Praha: Portál, 2001. Teorie sociální opory, s. 105[83] KŘIVOHLAVÝ, J. Psychologie zdraví. 1.vydanie. Praha: Portál, 2001. Sociálněpsychologický rozměr zdraví, s. 94-95[84] Pinesová, Aronson, Křivohlavý In: KŘIVOHLAVÝ,J. Jak nestratit nadšení. Praha: Grada Publishing, spol. s r.o., 1998. s. 92-98[85] D.Kelnerová In: MILLEROVÁ, P. Telo v zajatí stresu. Moja psychológia. Bratislava.MF MEDIA. 2009, roč. 1, č. 4, s 81-83[86] NEDLEY, N. Život bez depresie. Prel.I.Valkovič – J. Melcerová. Vrútky: ADVENT-ORION, 2004. Preklad z: Depressionthe Way Out. Čo zapríčiňuje depresiu?, s. 74[87] D.Kelnerová In: MILLEROVÁ, P. Telo v zajatí stresu. Moja psychológia. Bratislava.MF MEDIA. 2009, roč. 1, č. 4, s 81-83[88] Pozri podkapitolu 1.6 Diagnostika[89] Pozri Príloha 1[90] MBI– Maslachovej dotazník syndrómu vyhorenia [online]. [cit. 18-10-2008]. Dostupnýz http://www.psychodiagnostika-as.sk/Katalog_popis.asp?kod=229&ZozArg=1&Kateg=1[91] MASLACH,CH. – JACKSON, S. E. (1986) The Maslach Burnout Inventory (Researchedition). Palo Alto, California: Consulting Psychologist Press[92] NÔTOVÁ,P. – PÁLENÍKOVÁ, V. Syndróm vyhorenia – analýza pilotnej štúdie uzdravotníckych pracovníkov. Psychiatria, 10, 4, 221-223. Roč. 10, č. 4,2003, s. 221-223 [93] Poznámka: Pracovná náplň riadiacich pracovníkov je zameraná viacsmerom k organizačno-riadiacim a metodickým pracovným záležitostiam. [94] BENCZEJozef. Štvrťročná štatistika VIII. Počet pracovníkov Štvrťročnáštatistika o počte a štruktúre evidovaných nezamestnaných okresu Partizánske a Bánovcenad Bebravou ku koncu mesiaca marec 2009. Interný dokument ÚPSVaRPartizánske. Spracované 15.4.2009, s. 9[95] Pozri Graf 1[96] Poznámka: Odbory sociálnych vecí boli predrokom 1991 súčasťou národných výborov. [97] PozriGraf 1[98] Pozri 1.3.1 Profesia ako rizikový faktor[99] Poznámka: Zaužívaná klasifikácia vývojovýchetáp človeka na mladú, strednú a staršiu dospelosť podľa ontogenetickejpsychológie. [100] REDAKCIA: Aká je momentálne situácia natrhu práce. Bánovské noviny -Týždenník občanov mesta. Bánovce nad Bebravou: Agency Gemini, s. r. o. 2010,roč. 3, č. 4, s. 4[101] Pozri Podkapitola 4.5 Charakteristika výskumnej vzorky[102] Pozri Tabuľka 1[103] MASLACH,CH. – JACKSON, S. E. (1981) The measurement of experienced burnout. Journalof Occupational Behaviour, 2, s. 99-113.[104] MASLACH,CH. – JACKSON, S. E. (1981) The measurement of experienced burnout. Journalof Occupational Behaviour, 2, s. 99-113.[105] Pozri4.7 Výsledky výskumu[106] Pozri podkapitolu 3.2.3Supervízia[107] Poznámka: Týka sa iba vzorky zamestnancov,ktorí sa výskumu zúčastnili. [108] 3.2.3 Supervízia[109] KOVÁČOVÁ, E. Pomoc znevýhodneným UoZ –absolventom, Sociálna politika a zamestnanosť. Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaRSR. 2008, roč. neuvedený , č. 5, s 20,21[110] MADZINOVÁ, D. Vzdelávanie ako cestaďalšieho rastu zamestnancov v štátnej správe, Sociálna politika azamestnanosť. Bratislava. ÚPSVaR a MPSVaR SR. 2008, roč. neuvedený, č. 3, s 20[111] Pozri podkapitolu 3.2.2 Pracovné prostredie[112] KRAMULOVA, D. Nebojujte s tím, conedokážete ovlivnit. Psychologie Dnes, 2010, roč. 16, 3. číslo, str. 24-25[113] KAZDOVÁ,A. Obvykle vyhoří ti nejlepší [online]. HRM 1/09, 28.1.2009, str. 50 -53.[cit.19-3-2010]. Dostupný z http://managementcoaching.blogspot.com/2009_02_01_archive.html
This document is to inform dissemination for purpose only, do not represent the views and positions this identity, and identification of the all the facts.
...... Useful
Syndróm vyhorenia sociálnych pracovníkov BURNOUT - Theses

html   Quick View
←4kiran_Prakesh_Urdhedoc 10 614 018,00 EUR Dĺžka realizácie aktivít projektu - Ústredie práce→
Related Latest Updates